A zase je ráno..A zase mám pred sebou nevyspytateľných 24 hodín. Čo sa v nich nájde? Čo ukrývajú? Kto to vie?..Nech mi odpovie..A ja sa tomu nepríjemnému pokúsim predísť..A tomu prijemnému asi tiež. Nechcem preháňať,ale..Už fakt som dozrela do štádia,kedy radšej odmietnem prílišné štastie a spokojnosť,ako potom cítiť,ako to je bez nich. Takže..Chcem obyčajný deň..Obyčajné chvíle..Nič katastrofícké..Nič hlavu motajúce..
A chcem úprimnosť..Z každej strany..Chcem,aby mi nebolo klamané..Zvlášť v skupine ľudí,kde sa každý s každým baví. Neznesiem pocit,keď človek A povie svoju verziu o niečom a človek B to poprie,pretože to od človeka A pozna inak. Potom si pripadám ako debil,za ktorého ma majú v domienke,že to nezistím.Skrátka..Zistenie,že ma "priatelia" podceňujú neznášam..Potrebujem úprimnosť..Čo ako krutú,ale pravdu..Nič viac..Nič menej..Ľutovanie ma nemá medzi mojimi priatelmi priestor. Nechcem,aby malo...
A krutú pravdu čakám aj od jediného človeka,s ktorým mám dnes rande. Je to človek nevyspytatelný. A tak sa teším.Také rodičovské združenie vo mne vyvoláva bázeň.. Myslím,že sa budem krčit na stoličke rovnako ako moje dieťa. A jeho učiteľka bude po mne rovnako blýskať pohľadom,ako po ňom. Ale..V podstate je dobrá pedagogička. Len z nej ide strach. A strach pôjde aj zo mňa,keď dôjdem domov..S papierom poznámok,začne krutý režim..Ale..Aj v prváku som sa tak zastrájala,a učiteľka ho celkom pochválila. Takže..Tešim sa na milé prekvapko..Pretože..Toto robí môj život krajším. Vždy čakám horšie..A potom,keď príde lepšie,tak sa teším. Len..Neviem,či to očakávanie zlého robí môj život znesiteľným..
Rozkecala som sa..Ale to je o mne. A vy to už dávno viete. Takže znovu neprekvapím,keď poviem,že slová sú v mojom živote dôležité..Slová...Obyčajné slová...Len keby môj život mal sito..A púštal ku mne len slová,za ktorými si bude ich autor stáť. Slová,ktoré obsahujú pravdu a podstatu. Nie tie prázdne klišeoviny..zavádzajúce niekam ďaleko od pravdy v snahe zmiasť prijímateľa..v snahe ublížiť mu..Také slová ja už nechcem počúvať..
A tak priatelia..Mám novú závislosť..Pletiem si sieť..Sieť s jemnými očkami..Ktorá by mala zabrániť všetkým neúprimným slovám zraňovať moju dušu..
Dúfam,že keď ju dokončím,tak nezistím,že som totálne hluchá..
..čo stojí medzi nami?..slová...
05.10.2009 09:34:20
Komentáre
priblizne
Ellie,
TP..približne viem aj ja..stereotypu sa nevyhneš..)))
Rusalka..dakujem..podobne..)))
Ellie, siete sú dobrá vec, keď zachytávajú zlé... napríklad aj slová
sieť nezachytávala aj to pekné čo chceš počuť. Máš pred sebou ťažkú úlohu. Želám Ti, aby si tú sieť uplietla čo najlepšie. Želám Ti pekný deň.
Martha..kopec peknych slov zneguje jedno nepekne..
dakujem..a aj ja tebe..
ak
ak si sa už vrátila z rodička...tak nech si to dobré, alebo zlé syn odtancuje na ľudovečkách...alebo nech uprace chatu:)))
Viki..v pohodke bud..ty si to jasno v mojom živote..jedno z mala..
tak upratuj
za tie dva roky si už snáď sieť uplietla
a ja už na žralokov nemam ani najmenšiu chuť.. :)