realita-muzika-fakty

Dnes som stratila veľa..Stratila som priateľstvo..Stratila som niečo,na čom mi velmi záležalo..Stratila som slobodu..
teda..zbytky slobody..Slobodu,ktorú som na tomto blogu mala..

Dnešný deň je dňom strát..Ale..vždy keď niečo stratíme,urobí sa tým priestor pre niečo nové.Možno aj ja nájdem novú činnosť,ktorá mi prinesie rovnaký relax. Možno s tou činnosťou aj nových priateľov. Možno..Ale..To už predbieham..

Jednou zo strát,ktoré ma k tomuto nútia je strata slobody slova. Nemôžem písať,čo chcem. Nemôžem to písať preto,že sa to niekoho dotýka. Niekoho,kto sa v príbehoch nájde. Viem. Je to šialené.Šialené a zároveň bežné. Aj ja som sa našla v tisíckach príbehov iných autorov. A viem aj prečo. Tí autori písali o živote. O bežnom živote bežných ľudí. A ja bežným človekom som. A aj bežný život žijem. Tak asi preto..

Neviem o tom,aby sa niektorý z tých autorov za to ospravedlňovali. Ak áno,tak sa im ospravedlňujem. A rada stratím post priekopníčky. Ale..Moc optimistická v tomto nie som.

Každopádne..Ospravedlňujem sa. Ospravedlňujem sa všetkým vám,ktorí máte z neznámych dôvodov pocit,že ten ktorý príbeh je o vás. Možno aj je. Pretože je to príbeh zo života. A ten vy žijete. Ale..Určite nie je len o vás. Tým som si viac,než istá. Ale aj tak. Viem vás pochopiť. Mnohokrát napísané dokáže ukázať viac,než film. A pravda bolí. Aj to viem.

A preto ešte raz. Ospravedlňujem sa..

Priznám sa,dnešné ráno strát ma znechutilo. A na dosť. Neviem vám sľúbiť,že už tu nenapíšem ani písmenko. Ale momentálne moc chutí nemám. O neživote písať neviem, na rozprávky tu máme neprekonateľnú odborníčku. A tak mi neostáva nič iné,len to,čo som písala v neďeľu.

Zmeniť meno..Byť tu..A nebyť..