realita-muzika-fakty

tak..a už to tu voní..
vôňa práve pečúcich sa buchiet ma opája..
môj ranný rituál..
milujem ho..

hlavne tú časť,ked si otvorím notebook,
nalogujem sa do blogu..
a dlho premýšľam,
čo tam dám..
a nakoniec z toho vyjde aj tak nejaká somarina..
ale..ja mám to,čo milujem..))

neviem,na aký popud som tu začala písať riporty o mne,
ale..páči sa mi to..
blog sa mi stal tým,čo tu nie je..
dôverníkom..
a je divné,že dôverníkom ste všetci vy,čo toto čítate..))
ale..taká som..
nikdy som nič neskrývala..
nemala som dôvod..
beriem život tak,ako ide,
a je zbytočné prezentovať super náladu,keď mi je na prd..
a naopak..
nač tu mám hrať smutnú,keď smutná nie som?..))

teraz som len rozladená..
a v neistote..
preto nie som vo svojej koži..
neznášam neistotu..
v tom sme asi všetci rovnakí..
ale zase..trošku neistoty a zmeny nášmu životu len prospeje,že?..
myslím si to..

je lepšie ísť..aj keď do neistoty..
ako ostať stáť tam,kde cítim nepohodlie..