realita-muzika-fakty

Každé ráno,keď vstanem skôr,ako sa patrí,nazerám do blogu. Za ten čas,čo sa poznáme, stal sa mi celkom slušným priateľom. Priateľ nad všetkých priateľov. Vie počúvať,vie rozprávať..Aj zabaviť vie,ale aj rozčúliť. Ale aj to k priateľstvu patrí.

Poznáte to. Všetko v živote človeka by sa malo vyvíjať. Stagnujúce veci hlásia chybu. Niekde niečo zlyhalo. Je potrebná oprava. Alebo výmena súčiastok. Alebo nebodaj celého kusu.

Všetko je dočasné..Vraj..

Ale..Naozaj všetko?

Aj moje priateľstvo s blogom sa vyvíja. Podobá sa to morskej hladine. Niekedy príliv,inokedy odliv..Niekedy pokojná hladina,inokedy strašná búrka..A niekedy ma nudí svojou nemennosťou.

A to sa deje teraz. S blogom sa niečo stalo. Alebo s ľudmi na blogu. Zviedli môjho priateľa nesprávnym smerom. A on sa nevie rozhodnúť,či má ostať pri mne,alebo ísť. A tak je tak..napoly naklonený..

No takéto polovičné priateľstvo ma nikdy neuspokojovalo. A tak neviem,či mu ešte zverovať úprimne moje bolesti a radosti,alebo si nájsť nového priateľa. Pretože čítať stále o tom istom,to fakt nemusím. Stále tie isté články,stále tie isté diskusie..miestami až chatíky..Blogu chýba rôznorodosť. Blogeri rezignovali,utiekli..nevrátili sa..

Taký TP netopier. Viem, isto má veľa práce s Falcom. Isto má veľa pobavenia s priateľkou, s rodinkou. Ale..Mne chýba. Chýba mi tu každodenný článok od neho. Vždy v čase môjho publikovania. Deň vtedy som začínala smiechom, niekedy až rehotom. TP je kreatívec. A ja ho mám fakt v hlbokej úcte. A nielen pre jeho blogerské schopnosti.

Trebárs aj Teide. Alebo Pod altánkom. Vždy v pohode. Vždy ústretový. Viac komentátor,ako bloger. Áno. Aj vtedy,ked som prišla,tak už bol viac komentátorom. Ale..Keď niečo napísal,tak ste sa na tom mohli pobaviť aj vtedy,keď nepísal. Už nepíše. Možno preto,že sa snaží o to mimčo..Viem si predstaviť,ako to vyčerpáva..))..Tak..držím im palčeky..Možno,že ked bude mimčo,možno potom nás budú čakať nové a nové príbehy..Už o troch..)))

A môj milovaný spúšťač rehotu..Vychodňarskarecesia..Tak to bolo iné kafe. Ten mi tu až citeľne chýba.Často sa vraciam do jeho blogu. A modlím sa,aby sa vrátil. Sľúbil,že v januári. Už je marec. Ak máte niekto o ňom nejaké správičky,dajte do komentára,aspoň to,že je..Pretože on asi zabudol..:(((

A ešte Kaktus. Alebo Sagi - ako chcete. Ten bol šedou eminenciou humoru. Aj keď..Nálady sa u neho striedali,aj tak..Neraz ma rozosmial v komentároch k slzám. Vraj som sama zodpovedná za to,že už to tak nie je..Možno..Možno áno,len vedomá som si nie..Ale..To už je dnes jedno..

Podstatné je to,že čítať to,čo sa tu teraz mnohokrát píše ma nebaví. Nemám rada vedecké štúdie o všetkom..len o hovne ešte nebola. Nemám  rada sexistické traktáty. Nemám rada realitu zabalenú v dvojzmyselných príbehoch. Čo ako krásnych. A už vôbec nemám rada tie boje. Boje,kde ego stoji proti egu.

Nemám rada to,čo v tomto čase blog ponúka.

A tak neviem..Hľadať nového priateľa? Budovať vzťah od začiatku?

To sa mi tiež nechce...

A tak..Asi si zmením meno a budem,ako všetci tí,čo mi tu chýbajú..

Tu..a predsa mimo...