realita-muzika-fakty

Ani neviem prečo,ale dnes som si spomenula na svoju priateľku. Vlastne ich mám dve. Dve priateľky,s podobným osudom. No o jednej vám chcem napísať viac. Jej životný príbeh nech je výstrahou pre všetky,ktoré chcú vycestovať.Snáď..snáď si niektorá z nich spomenie,keď bude riešiť podobnú dilemu,ako Kamila..

V dnešnej dobe je voľný pohyb ľudí. Prinieslo to mnoho výhod,ale aj dosť nevýhod. V socializme som bola ešte dieťa, možno aj preto mi socializmus chutil. Nepotrebovala som cestovať po svete. Ani do kostola mi nikto nebránil chodiť. Keď som dostala do ruky mandarínku alebo pomaranč,tak som skákala od štastia tri metre dvadsať. Nehovoriac o kopci iných vecí,ktoré dnešné decká nechávajú chladnými. Viem,viem..Doba ide dopredu.Svet je otvorený a my si z neho berieme,čo potrebujeme. Ale zároveň s tým dobrým musíme aj to zlé. Znovu cena. Ale..Tak to už v živote chodí.

Aj tie moje priateľky odišli do sveta. Celé nadšené tým,že si zarobia a budú prachaté. Ani jedna netušila,ako to skončí. Že raz príde čas,kedy to svoje rozhodnutie oľujtujú. Kedy celé svoje neštastie nespoja s dňom,keď "stratili" rozum,ale s dňom,ked odišli do cudziny.

Ale..Posúďte sami..

Kamila bola živan. Takmer,ako ja. Taká správne strelená východniarka. Odišla do Švajčiarska. Obdivovali sme ju za to. Ale náš obdiv skončil v momente,keď prišla domov s oznámením,že je zaľúbená. Do Albánca!!! Všetky jej priatelky zírali s otvorenou pusou. Neviem,či ešte niekto iný,ale ja som sa opýtala,či pozná román Bez dcéry neodídem..Reakciu si viete predstaviť.." On nie..On je iný..Dohodli sme sa..To je v pohode..Miluje ma..a blablabla.." Trošku ma to pobavilo,ale obavy ma neopúšťali. No ako vytlčiete 22ročnej zamilovanej holky jej lásku z hlavy. Nijako.

Kamila sa vydala. Napriek nesúhlasu rodičov,teda..Aspoň oficiálneho. Vydala sa a porodila chlapčeka. Podľa správ,ktoré chodili spoza hraníc. Domov prišla až keď mal malý niečo okolo dvoch rokov. Vraj je štastná,a malý nie je ani moslim,ani kresťan. Podľa dohody manželov.. Neviem,čo ich to napadlo. Netuším,prečo to urobili. Pravda je taká,že toho chlapčeka na Slovensku pokrstili.

Kamila sa vrátila späť do Švajcu..A odtial asi po dvoch mesiacoch prišla správa,že malý sa zabil. Vypadol z okna,zo 6 poschodia. Vraj má pod oknom posteľ a okno ostalo otvorené.

Neviem prečo,ale..Mne sa tomu ťažko verí. Zdá sa mi málo pravdepodobné,aby som nechala otvorené okno,keď viem,že mám v byte dieťa,ktoré rado lezie a ešte k tomu má k oknu perfektný prístup. Hneď ma napadlo,či to nesúvisí s tým tajným krstom.  Ale Kamila tvrdí,že to bolo nešťastie. Že malého smrť manžela zlomila. Vraj od vtedy začal fanaticky praktizovať svoju vieru. Ale Kamila tieto signály nevnímala. A možno ani nechcela vnímať. Možno to takto bolo pre ňu ľahšie..

Prešlo šesť rokov..Kamila má dve ďalšie detičky a manžela tyrana. Dnes to už vie. A už to aj priznáva. Aj keď tú neštastnú náhodu stále pokladá za náhodu. Ale už vie,čo je to utekať s deťmi do krízového centra. Vie,čo je to báť sa o ich osud. O to,či jej ich nevezme.

Či ich NECHÁ ŽIŤ.