realita-muzika-fakty

Bolo to dávno,čo naposledy hladila jeho telo a pociťovala silu jeho objatia. Bolo to dávno,čo spolu ležali v pokrčených prikrývkach a spoločne oddychovali držiac sa za ruky. Bolo to strašne dávno,ale..Ešte dnes cíti to,čo cítila vtedy,keď jej uši zachytili tú vetu..

- "Yv..musím odísť.."

Zabolelo to..Ruky sa pevnejšie stisli,v zápätí ju  zase objal,ale ona aj tak cítila tú neskutočnú bolesť..Bolesť a strach..Nevedela  vyhnať z hlavy jednu doternú myšlienku..

- "Nevráti sa..Čo ak sa nevráti?.."

Nedokázala  zadržať slzy,čo ako  chcela..Nemo stekali po  lícach ako výkričník. Objímal  ju, a tak rád by zmiernil jej bolesť,presvedčil ju,že určite..že sa vráti..Že mu to tiež nie je jedno..Že by chcel ostať s ňou..Navždy..Ale..

- "Yv..Je to len na krátku dobu..Ani nie dva mesiace. Zvládneme to..Neboj.."

Ale ona sa bála. Nevedela sa nebáť. Tá myšlienka v jej hlave...Chcela ju vyhnať..Prisala sa k jeho perám. Pochopil.

Miloval ju. Milovala ho. Milovali sa...



O 10 týždňov

Stála pri okne, zamyslená..V rádiu hrala jeho obľúbená muzika..Veď, čo ak náhodou? Čo ak náhodou dnes? Stála a sledovala parkovisko. A dúfala,že tá myšlienka vtedy len klamala a ona zrazu zbadá prichádzať jeho auto.

Miešal sa v nej hnev a strach..

Už 8 týždňov nemá správu..Akokeby tam,kde je, nebol ani telefón,ani internet,ani poštové holuby..

V duchu sa s ním rozprávala.

A obraz za oknom jej rozmazali slzy..

Zase...