realita-muzika-fakty

Od malička som bola iná. Tam,kde sa iní hrali,ja som čítala. Tam,kde sa iní učili,ja som čítala. Tam,kde iní pozerali filmy a chodili do kina,ja som čítala. Čítanie bola moja vášeň..Nikým nepochopená..Rodičia mi večer hasili svetlo a tým ma nútili čítať pri sviečke. Áno,chceli mi dobre. Poznali potrebu spánku. Ale mne ten nikdy nechýbal. Nechýba mi ani dnes. Stále hlcem po nociach knižky a cez deň to na mne nikto nebadá. Akurát niekto,kto si všíma proces starnutia na mojej tvári.. Ale oveľa rýchlejšie ako tvár starne moja duša. V dôsledku prečítaného som si uvedomila veľa vecí. Veľa takého,čo nedodáva optimizmu do ďalšieho života..Napriek tomu žijem..A ako optimistka dúfam,že to,čo viem,využijem vo svoj prospech. A verte či neverte,zatiaľ to ide..Aj keď nie bez bolesti..

Ale..Od začiatku..

Vyrastala som v jednej dedinke. Nebola veľmi maličká,ale ani zase obrovská. Niekedy veľmi dávno to bolo kráľovské mestečko. Dnes je to obec,ktorá by sa pri rýchlom rozvoji okresného mesta mohla stať jednou jeho časťou. Bola to stredisková obec, len 4km od okresného mesta,a tak deti i mládež mali o zábavu postarané. Aj keď nie tak,ako v Bratislave,alebo v Košiciach.

Z detstva si veľa nepamätám. Len knihy,ktoré som čítala na desiatky. Pamätám si,ako som strašne plakala pri knihe Chalúpka strýčka Toma. Tak strašne,že mama sedela pri mne na posteli a s vystrašeným pohľadom zisťovala,kde ma bolí. Pochopila som,že to nepochopí a tak som sa vyhovorila na bruško..Vzala knihu do ruky a hajde na dvor na latrínu. Tam som mala relatívny pokoj. Tam som mohla čítať bez toho,aby ma niekto vyrušoval. Ale..Viete ako..Na latríne tiež nevydržíte večnosť. Aj keď sú medzi doskami špáry,aj tak je tam "divný vzduch"..))) Pamätám si aj na to,že mi vtedy mamka dala čučoriedkový kompót. Potešilo. Milovala som ho,no u nás ho držali ako veľkú vzácnosť. Na liek!!! Tvrdila to moja mama a som to rešpektovala. A ostalo mi to dodnes. Mama na čučoriedky už vtedy nechodila,zo zdravotných dôvodov. Ja dnes s mužíčkom chodím. Nazberáme stále viac,ako 20 litrov,ale ja stále kompóty držím na liek..)))..Keby ich môj muž neotváral,tak už nimi zapratáme pivnicu aj susede..)))
Ale nie..Idú viac na džem. Ten milujeme všetci..)))..Ale...Odbočila som.

Prišla puberta. Čítala som stále vášnivo,len trošku menej. Obmedzila som to hneď po tom,ako prejavil o mňa jeden chalan z VIP partie obce záujem. Lichotilo mi to,samozrejme,že áno. Ale k tomu chalanovi som nič necítila. Vôbec nič. Skrátka,to,čo opisovali v knihách som ja necítila. Teda..Nie k nemu. No on sa nevzdával. Vraj mu stačím aj ako kámoška. A tak ma lákalo spoznať ten mužský svet z blízka. Trávili sme spolu kopec času. Vzali ma medzi seba do party,ako jedinú babu. Jasne,že zo začiatku neboli tým všetci nadšení,ale..Postupom času si zvykli. A tak som ja mala ďalšiu školu mužského pokolenia. A dobrú školu. Spoznávala som chápanie mužov. Miestami už boli chorí,keď som im predstierala modelové situácie a oni ich museli riešiť. A moje otázky typu: "čo urobíš?"..a ešte.."a prečo tak,a nie tak?"..tie priam milovali..)))..Ale boli aj svetlé chvílky. Keď vonku pršalo a nedalo sa ísť von bbnúť,vtedy sme si posadali v klube na zadky a bavili sa o živote. A vtedy som bola vedúca debaty. Poviem vám..Keď sa poženili,nejeden mi ďakoval..)))

No bola to parta dedinskych chlapcov. Mužov vo svojej podstate. A tak robili aj vylomeniny. Pamätám si jednu párty,keď jeden z nich osamel doma. Zišli sa všetci a jasne,že zavolali aj babenky. A jasné,že som tam bola tiež. Od začiatku mi niečo nesedelo,ale prišla som na to,až keď mi jeden z nich vyrazil kolu z ruky. Nechápavo som na neho pozrela a on sa kajúcne priznal k ohavnému činu. Nasypali nejaké prášky do nápojov pre ženy. Nejaké prášky na zvyšovanie sexualneho apetítu. Žasla som. Neskutočne. Aj potom neskôr,keď vedľa v izbe ich obrábali. Neovládla som sa len raz..Keď babenka kričala NIEEE..Vtedy som vtrhla do tej izby a snažila sa jej pomôcť. Chalan,ktorý sa práve chystal k aktu to nemohol prehrýzť a tak skočil do mňa do bitky..Ostatní sa ma zastali. A ja som pochopíla,že aj keď som medzi nimi,aj tak im nikdy neporozumiem..

Vyšlo mi z toho,že muží sú predovšetkým dobrí herci. Skrývajú svoje city,aby nevyšli z toho ako slabosi. A pritom sú ich plní. No radšej budú trpieť,ako ich prejaviť. Zvlášť,keď hrozí,že by to ženská časť nemusela prijať tak,ako by chceli..

..nasledujúca..