realita-muzika-fakty

     Mary mala čierny piatok. Nič sa nedarilo,no nechcela si to pripustiť. Podvedome sa aj do čierneho obliekla. Uvedomila si to,až ked sa jej každý na ulici pýtal kto umrel. Take typické pre dedinu. S utrápeným úsmevom im odpovedala
- "Nikto..Depku mám.." - ludia reagovali rôzne. A Mary prekvapovalo,že nikto neveril. No Mary neklamala..Mala depku...Astronomickú..A v taký deň sa problémy sypú. Vedela to..A nevedomky vysielala do éteru. A tak sa sypali.
     Ráno nemohla nájsť kľúče od auta. Potom v praci urobila pár chýb,čím musela celý proces opakovať. Myšlienkami niekde inde. Ani nevie,čo ju napadlo. Skontrolovala telefóny a..Zamrazilo ju..Neprijatý hovor..od Neho...Tušila,že nič príjemné,ale..Chcela to..Chcela urobiť posledný krok..A už je na ňom,či ten krok urobia spolu,alebo pôjde sama..Len sa už musela odlepiť z prazdna,kde zavisla..Musela.Trasúcimi sa rukami vytočila číslo..V hlave zase negatívum..Aj tak nedvihne..
     Dvihol...A Mary pocítila nový príval sily..Vykašlala sa na všetko..Na to,že ten hovor bude stáť majetok..Veď..sú dôležitejšie veci,ako prachy..Aj na čakajúceho šefa sa vykašlala..Toto musela doriešiť..MUSELA..A tak sa rozprávali..Pol hodiny..Mary neudržala slzy a dúfala,že on ich nepočuje..Nechcela,aby počul. Chcela byť na neho tvrdá. Uštedriť mu slovnú facku..Veľa faciek..Nech sa spamätá..Nech sa rozhodne..Nech sa posunie.
     Hovor skončil..Musel..Naštastie obaja mali povinnosti,ktoré ich k tomu donútili. A tak Mary skončila s vierou v dobry koniec.Zrazu bola pokojnejšia a čierna sa pomaličy transformovala na bielu..Cez všetky odtiene šedej.
     No zlatý klinec dňa ešte len prišiel. Po práci šla Mary vyzdvihnúť deti do školy a do škôlky a spolu sa vybrali na nákupy. Šialene pršalo,ale Mary sľúbila svojim rodičom,že im privezie nákup,tak šla. Nakúpili,tovar naskladali do kufra auta a Mary usádzala Miu do autosedačky,keď Marko iniciativne vzal vozík a šiel ho odložiť na miesto. Mary mu otvorila dvere a sadla za volant..O maličku chvílu už vykladali u babky: Decka výskali radosťou a stiskali sa s babkou,keď Mary hľadala peňaženku v aute. Nebolo jej. Mary pocitťovala ihličky stresu v hlave. Vybehla za deťmi do kuchyne.
- "Marko..Si odkladal vozík..nebola tam aj peňaženka?..nahodou?.." - pýta sa netrpezlivo nechápajúceho syna.
- "Asi hej.." - pokrčí Marko ramenami. Mary v momente vybieha,sadá do auta a dupne na plyn. Letí ako o život. Nejde jej o peniaze..Ale aspoň doklady,platobne karty..Bože..nech aspon tie nájde. Cesta je mokrá..Mary nerieši,ženie auto do extrému. Takmer neubrzdi,ked sa pred nou rozhodne nejaký debil v poslednom momente odbočiť..Ale..dobre to dopadá..S tým autom. Už parkuje pri hypermarkete,obzerá vozíky..Peňaženky nieto. Vojde do marketu a pýta sa pokladníčky..Nie..Vraj žiadna peňaženka sa nenašla. Mary je hotová. Na pokraji zúfalstva už plánuje,ako zariadiť nové doklady. Vráti sa k autu a ešte raz prezrie zadné sedadlo..
     Má ju..Tam..Na zadnom sedadle..Za detskou sedačkou...Mary sadne za volant a má chuť sa bláznivo rozosmiať..
     A to ju utvrdilo v tom,že šibe jej dosť..