Vyrušená z pohodlia,
pobrala som sa ku dverám..
Nečakala som nikoho
a tak opatrne nazerám
cez kukátko von..
Zachytené okom ma prekvapí..
Pomaličky otváram dvere..
Stojíš tam..
Čerstvo oholený..
Do nosa mi udrie vôňa tvojej vody po holení..
Roztrasú sa mi nohy..
Tebe sa v rukách chveje ruža..
Splnená to poivnnosť muža..
Tvoje pery vyslovia jediné slovo..
"prepáč.."
na viac sa nezmôžu..
Ja tiež nie..
Hlava horúčkovito premýšľa..
Mám?..nemám?..čo vlastne mám?..
Cítiac susedu za dverami oproti
rezignujem..
"poď ďalej.."
Zatváram za ním dvere..
Divadlo sa končí..
Pre niekoho..
Pre mňa začína..
Len ťažko odhadnúť vopred
jeho žáner..
..prišiel si..a ja som nevedela,čo ďalej..
08.03.2008 07:14:06
Komentáre
neprišiel som
chod..zbabelcov nemusim..a nútené tiež nie..
tak ahoj ...
nenúť sa ani k ahoj..
možno si mi len nerozumela
a možno si len nechcel,aby som ti rozumela..
možno...
asi je už zbytočne pýtať sa na dôvody možno..že?..
asi ano ...
tolko by som toho chcela..ale..rozhodol si sa...tak chod..nepredlžuj to..
chod..
zbohom..
...
čo na tom,že bolesť vo svojej moci má ma?
odkedy na tom druhom záleží..?
naučí sa sama žiť..
Darovanie kvetu
To je ako udobrovanie
ano..nemalo by byť...ale..mnohokrát ten kvet z povinnosti darujeme..
K prvému komentu...
Avšak prísť a povedať, že odchádzam. To chce odvahu. A odvahu treba aj od ženy, ktorá si musí takúto vetu vypočuť... Avšak ja mám v takýchto prípadoch radšej ešte chvíľu neistotu ako pozvanie, že je definitívny koniec...
... ako poznanie, že je definitívny koniec...
P.S. Ale neviem či to tu je naozaj, iba som tak zauvažovala nahlas. :-)
Ellie...
Muži určite s radosťou vyjadria...
dakujem..martha..tiež ti tak..
asi..
ja seba prave v tento den oslavujem
MissEllie, nepochybuj, si ten NIEKTO, si ZENA, ktoru sa oplati oslavovat. ver si, ver mi. :))