realita-muzika-fakty

     Vstávam zavčasu. Energia sa vo mne hromadí rýchlejšie,ako je vydávaná. Dlho vyspávať neviem. Budím dievčence. Obe sú rozbité. Andy natoľko,že obetuje raňajky. S Renčou odchádzame dole na posilnenie tela. Vchádzame do reštaurácie.Vládne tam čudné ticho. Všetci sú tlmení..Akokeby..Alebo sa mi to len zdá?..Necítim sa tam dobre.Niekto ma oberá o moju energiu. Cicá ju zo mňa. Rýchlo dojedám a padám..Vyjdem na terasu..Nadýchnem sa čerstvého vzduchu,pokochám sa pohľadom,ktorý sa mi naskytne a vyťahujem cigaretu. Zbadám ho.Aj on ma zahliadne. Najradšej by som sa otočila a ušla,ale zdá sa mi to zbabelé..Rukou ukáže na stoličku vedľa seba..Bez slova si prisadnem,bez slova mi ponúkne oheň..Pripaľujem si cigaretu,fajčíme bez slova...Je úžas s niekym príjemne pokecať..Ale s niekým príjemne mlčať je ešte úžasnejšie..Naraz hasíme cigarety..Ruky sa dotknú..Šálkou kávy maskujem ich chvenie..Dopíjame..

-          „Tak..ideme na to?“ – opýta sa on a zbiera svoje veci zo stola..

-          - Máme inú možnosť?“ – usmejem sa ja a vstávam..Podrží mi dvere,vchádzame dnu..

-          Dík za spoločnosť..“ – povie on a mávne mi rukou..S úsmevom kráčam hore schodmi..Vybehnem do izby..Andy je už opäť Andy,Renča je ešte zavretá v kúpeľke.Súrim ich,je deväť preč..Poslúchnu...Našťastie..So smiechom rozoberajúc včerajší večer rútime sa dolu schodmi do učebne.Soňa už čaká..Vyzerá byť čerstvá,na tvári so širokým úsmevom..))

-          „Tak vás vítam..Vyberte si miesto a kľudne sa posadte. Vedľa žinienky máte slúchadlá a okuliare..Výuka anglického jazyka funguje na mentálnej báze.To znamená,že na okuliaroch sú diodky,ktoré blikaním rozkmitajú elektromagnetické vlny mozgu a tým si budete viac pamätať slovíčka,ktoré budete súčasne vnímať cez slúchadla..Funguje to,ale..Vyžaduje si to aj ďaľšiu prácu s jazykom. Kurz pozostáva z náčuvov slovíčok,z relaxačných hodín a z gramatiky..Na začiatok by som navrhovala dať si relaxačnú dvojhodinovku..Ľahnite si tak,aby vám bolo príjemne,nasadte si slúchadla a okuliare.Pustím vám relaxačnú muziku a vy sa snažte uvoľniť..Nech sa mozog rozkmitá..Potom začneme prvou lekciou angličtiny..“ – ukončí Soňa svoj príhovor..Poslúchneme..Ukladáme sa..Je mi z toho celého smiešno,ale nahodím sa..Z blikania diodiek bolia oči..Zavriem ich..Do uší sa mi  vlieva šum lesa podfarbeným príjemnými tónmi hudby..Uvoľním sa..Mozog horúčkovito pracuje..Dostávam sa ďaleko..Domov..Domov k svojej láske a problémov s ňou..Zrazu som v jeho objatí..Všetko je v poriadku..Usmieva sa na mňa..a ja na neho..Preč sú hádky a nedorozumenia..

-          Ideš s nami na jednu?..- pocítim ruku na ramene..Rozospatá sa orientujem v čase a priestore.Snímam si okuliare. Vidím Andy..Usmieva sa.. – „Aj ty si spala?..“ – sprisahanecky na mňa žmurkne – „Poď,pokurime po jednej a ideme na tu engliš..Ak zase nezaspíme..“ – smeje sa veselo..Ja tiež..Zbieram sa z lehátka a už cupotáme dole schodmi..Vonku sedí On..Nemám chuť..prejdem okolo nich.Andy ostane..Ja idem ďalej..Cez cestu je les..Zamotám sa medzi stromy..Objímam ich...