realita-muzika-fakty

alebo sa spojí do celistvého ľadovca a trvá veky..
... nakoniec aj tak všetko vyrieši globálne oteplenie..

no teda, nič moc byť snehovou vločicou. Akonáhle padneš na dno, je to v keli... ((-:

Nájdu sa dve vločky a smiech s láskou ich vo vetre spojí. Dlho sa spolu naháňajú, šantia, až ich raz vietor ľahko spustí k zemi. Dopadnú medzi ostatné vločky. Zrazu si jedna z vločiek uvedomí, že tej druhej vločky sa dotýkajú aj iné vločky a doteraz sa jej dotýkala iba ona. To, že sa aj jej dotýkajú iné vločky nevníma, pretože je pre ňu dôležitý dotyk vločky, ktorú ľúbi. Kto vie, kedy spozná, že aj pre tú druhú vločku je dôležitý práve ten dotyk s ňou, pretože práve ju ľúbi a to čo si domýšľa, ľudia volajú žiarlivosť? Žiarlivosť ktorá tak mnoho zničí...

čo ak je to obava,že každá druhá je lepšia než ona..a že on si to všimne.. zisti to.. pochopí..

možno aj vie,že myšlienky privolavaju veľa.. ale aj tak.. strach ju opantava..

a aj ten veľa ničí..

ako si však pomôcť?..

a neviem ako pomôcť druhej vločke. Môžem ti iba povedať, čo by som spravil ja. Nemusí to však byť dobré riešenie.
Ja by som to tej druhej vločke povedal, že sa obávam, že iné vločky sú lepšie ako ja a bojím sa, že si viac bude všímať iné vločky a bude pre ňu významnejší dotyk s nimi ako so mnou.
Ja som skôr tou prvou vločkou, ktorej nevadí, že sa mňa aj jej dotýkajú iné vločky a vôbec sa nestará, či iné vločky sú lepšie ako ja alebo ona. Možno sú lepšie, možno nie. Čo má byť? My sa ľúbime práve takí, akí sme. Sme medzi vločkami a nie vo vzduchoprázdne. Dôležitý je ten náš dotyk, dotyk lásky a nie dotyk iba tela. Veď aj pre ňu nie sú dôležité tie iné dotyky.
Keby mne povedala moja vločka to, čo radím druhej vločke, asi by som ju ešte silnejšie pritlačil k sebe a povedal jej pár nežných slov. Len neviem či by to pomohlo...:)

možno to niekedy predtym, ked bola ešte daždovou kvapkou aj inej kvapke povedala.. a ta ju vysmiala.. a tak ju slnko zmenilo na paru a dostalo znovu do neba na ozdravný pobyt.. :))

možno jej tym dušičku osviežilo..ale.. zabudnúť neprinútilo.. bohužial.. (

kto vie, čo za tým je.. a myslím,že to my dvaja asi ani nedoriešime.. či?.. :))

aspon jedno pozitívum dnes.. :))

až tak ma to rozrušilo..

kks.. chvílu asi nepíšem..ani pracovne nie.. :)))

že si na to prišla, keď si prestala hádať, alebo sa mýlim?...:)))