realita-muzika-fakty

Dnes hľadím do otvoreného editora dlhšie,ako kedykoľvek predtým.
Rozmýšľam,či vôbec mám písať.
Či to má zmysel.
Či si to zase niekto konkrétny vezme konkrétne na seba,
alebo sa z toho stane nepovšimnutý výkrik mojej duše.
Takmer paranoickej.
Alebo schizofrenickej?

Ochromená vecami,čo sa okolo mňa dejú,
už to ani nelíšim.
V podstate by som radšej uvítala jednu z tých dvoch.
Pretože byť ozaj prenasledovanou mi nerobí dobre.

A už vôbec nie,keď netuším,
či to tá dotyčná/ý robi z lásky,
alebo z nenávisti.

Je zaujímavé,
ale nedeje sa to prvýkrát.
Kam som prišla,vždy sa toto udialo.
A vždy bola za tým ženská.
Preto som uprednostnila tento rod.

A tak zisťujem, že fakt nemá zmysel písať..
Pretože aj tak čítate niečo úplne iné,
ako som napísala.
Poniektorí.

Ja viem.. V komentároch sa objavia reči o tom,
že sa nemám vzdávať..
Nebertte to tak..
Nevzdávam sa..
Len znechutenie je prisilné na to,
aby som ho dokázala prelomiť.

Jediné ma teší...
Podobné zákulisné boje a intrigy ma liečia zo závsilosti..
A byť závislou som nikdyy nechcela..

Takže..ďakujem.
A verím,že keď sa zase niekde "udomácnim",
že sa to zopakuje nanovo..

toš..môj údel..
zvykla som si..

aj keď..vždy ma to prekvapí,
znechutí,
rozčaruje...

PREČO?