Začali sa povinnosti..
Okrem práce pribudla aj škola a škôlka..
A v škole pribudla žiacka knižka..
Neviem,prečo mám z nej takú fóbiu..
Ale mám..
Syn prišiel s domácou úlohou..
Naučiť sa naspamäť báseň.
Aj sme sa ju naučili..
Síce nie bez problémov,ale naučili..
Strašne som sa tešila,že snáď prinesie jednotku..
A strašne obávala,že ju zabudne..
Na druhý deň som ho vítala celá nedočkavá..
Hneď vo dverách padla otázka:
"Ako básnička?"
A môj syn mi odpovedal:
"Nevyvolala ma..A Jožko ma jedničku."
Ostala som rozladená.
Strašne rozladená.
A dúfala som,že to na mne nikto nevidi.
Až večer,keď som umývala riad po večeri
som si uvedomila,
aká som smiešna..
Že sa neteším z toho,že nepriniesol zlú známku,
ale nechala som sa rozladiť tým,že nepriniesol známku dobrú..
Celý večer som nad tým premýšľala..
Prečo je človek prispôsobený tak,
že vidí najprv to negatívne,
až potom to pozitívne?..
..zamyslela som sa..
09.09.2007 16:13:42
Komentáre
rataj s najhorsim, dufaj v najlepsie
v tvojom pripade sa udial "zlaty stred". ani - ani.
lupa..v určitej oblasti aj ja toto preferujem..
snáď
ellie, to mas dobreee
..))))))))))))))))))..yoss...aj zrkadielko som odložila..))))))))))
Nuž, asi sa do toho netreba až tak vkladať
Výhoda
Základ je, že si milujúca matka. Láska je silná a fajn <3
Rusalka..jasne..netreba...
rubor..dakujem..pokusim sa tým riadiť..))
myslim, ze najvacsia radost bolo to ucenie sa spolu :)))
kordelia..ano.asi tak...
naštastie..je iny ako ja...tak aspon tento malý dar..že on je salamista..)))))))