realita-muzika-fakty

     Tak..a ďalší deň za nami..Keď som bola mladšia,ešte slobodná,hovorievala som si to často..Vždy keď som šla z práce domov,tak som si to hovorila. Tešiac sa na večer..Na nové zážitky,na stretnutia s priateľmi..Na zábavu,smiech a hudbu. No zrazu..úplne nečakane,prepadlo ma poznanie..Poznanie,že s uplynulým dňom som staršia..že už nebude šanca prežiť ho ešte raz..že je nenávratne preč..
     To poznanie ma poznačilo..Vždy som bola iná,ako moji rovesníci..A týmto som sa ešte viac odlíšila..Zatiaľ čo oni používali gestá "m v.." ja som všetko riešila..Ale..zaujímave bolo,že z party som nevypadla..A zaujímave bolo aj to,že aj ked sa mi oficiálne všetci smiali,neoficiálne všetci chodili riešiť za mnou..
     Večer to boli hrdinovia..a hrdinky..V zmysle hesla "všetko mám v paži" tvárili sa nedotknuteľne..Cez deň mi volávali s prosbou o pomoc. A riešili..Tak,ako som to ja verejne,tak oni skryte..Stala som sa nejakym parťacym spovedníkom..psychologom..poradcom..Aj keď som nechcela..
     Aj teraz si uvedomujem..Že každým uplynulým dňom som bližšie ku koncu..Či vlastne k začiatku..Otázne je,že začiatku čoho...


     Život vo svojej prapodstate je nezmyselný..Vyššia moc sa s nami zahráva..A my sme radi,že nám to dovolí..A keďže sme tvory hravé,snažíme sa aj v tejto hre zvíťaziť..