realita-muzika-fakty

Mary varila neďeľný obed,keď zazvonil telefón. Maroš..Práve na neho myslela. A svojimi myšlienkami bola prekvapená. Zisťovala,že nech má priateľov akýchkoľvek príťažlivých,aj tak by nedokázala svojho muža opustiť. Zisťovala,že svojím spôsobom ho ľúbi..A dosť na to,aby ho nemenila..Nech premýšľala,ako chcela,nevedela si po svojom boku predstaviť iného chlapa..

S úsmevom dvihla telefón,vysielajúc signály lásky na druhú stranu jej príjemcovi..
- "ahoj...to,čo ti teraz poviem nebude príjemné ani pre teba,ani pre mňa nie je.." - začal Maroš prapodivne. - "našiel som v telefóne smsku,čo si písala niekomu inému..Vyznanie lásky..veľmi ma to bolí..ďakujem,že si mi pripravila krásne vianoce.." - a potom už nič,len ticho..
Mary zamrzol úsmev na perách..Neschopná slova ani pohybu,zosunula sa k zemi. Zaliali ju slzy zúfalstva. Ruky sa roztriasli,neschopné vytočiť číslo..Nedvíhal..Tak sms...Bolo to ťažké,ale vyťukala tri...Musela mu vysvetliť,že je to omyl..Nedorozumenie..Že nikomu..Nikdy..Že ho ľúbi..Že nemôže..

Pocítila na ramenách detské rúčky..Obaja stáli pri nej a so strachom v očiach sa na ňu dívali.

Mary ich pritiahla k sebe a tuho,veľmi tuho objala..

To objatie torza jej rodiny ju rozplakalo ešte viac..