realita-muzika-fakty

- "Mami..Dostali sme víza do Ameriky.." - oznámila sestra mame novinku. Mama očividne posmutnela
- "Kedy..A obaja?..Ako nemanželia?".. - zrazu má mama plno otázok.
- "No..víza máme na desať dní..Teda ja..Takže na budúci týžden vo štvrtok by sme leteli.A ide s nami aj Hana." - mama celá bledá sa rozochvela.
- "Opýtam sa kňaza,či vás vie zosobášiť.Vieš,aké sú časy..Keby aspoň cirkevný ste mali.." - zachraňuje čo sa dá mama..
- "Opýtaj..rada by som sa vydávala doma..V našom kostolíku.." - povie Monika a v očiach má obrovské slzy..Zrazu obidve plačú a ja,ako šesťnástročná nechápem prečo..

     Mama bola sklamaná. Zákon,ktorý  bol v návrhu o rovnocennosti sobášov ešte nebol schválený.Sobášiť len v kostole preto nemalo zmysel.Nemohol by byť vydaný sobášny list.Doma bolo zvláštne ticho.Všetci chodili ako bez duše,len Hana bola šťastná..Bodaj by nie..Šla za svojím manželom,ktorý tam už v tom čase bol niečo vyše roka.Chalanov nechávala u starých rodičov,ale je viac než jasné,že si ich budeme musieť brávať k sebe..Takže..Krásne časy  pred nami.Ako tak plynul život v očakávaní osudného štvrtka,stala sa neuveriteľná vec. Bolo to v utorok večer..

     Monika bola so svojím drahým niekde mimo domu. Mama niečo robila v pivnici,len ja som sedela v kuchyni pri stole a dobíjala energiu nejakou dobrotou.Vyrušili ma hlučne otvárajúce sa vchodové dvere.
- "Monika...?.." - počujem volať. Vyjdem do verandy a tam kňaz..- "Monika je doma?.." - pýta sa.
- "Nie..nie je..Niekam išli..Odkážem niečo?" - slušne odpovedám celá v očakávaní jóbovej zvesti.
-"No..odkáž im,že zajtra večer ich môžem zosobášiť..Nech prídu za mnou na faru.." - povie kňaz a zberá sa k odchdou.
-"Počkajte..Poďte ďalej..Zavolám mamu..Je v pivnici.." - poviem ja napriek šoku.
-"Nie..Ďakujem..Ospravedlň ma,ale fakt sa ponáhľam..Idem ešte k chorému." - ospravedlní sa a už ho niet..V šoku schádzam ku mame do pivnice.
-"Mamiiii?..." - zatiahnem to moje obľúbené,nech ju zbytočne nehľadám po všetkých štyroch miestnostiach a ostatných kumbálkoch.
-"Noo.." - ozve sa z práčovne. Prichádzam k nej.Zase plakala.Vidím to na nej.Nevie sa s tým zmieriť.Božee..ako rada by som videla svoju mamu usmievať sa..Čo najčastejšie..
-"Bol tu farár...Zajtra večer ich môže zosobášiť.." - oznámim to,čo som do teraz vedela len ja..
-"Tak čo si ma nezavolala? Mala si ho pozvať ďalej.." - rieši mama najprv tento problém.
-"Veď som ho aj..Ale ponáhľal sa ku chorému.." - odpoviem a dívam sa na mamu,ako si z ťažka sadá..Hlavu vloží do dlaní,zamyslí sa..Chvíľu je ticho.Potom sa vzchopí.
-"No nič..Ideme na to..Ja idem volať Hane,nech príde..Ideme napiecť nejaké koláče,už keď zajtra máme mať svadbu.Ty popratáš vrch..V obývačke polešti poháre,a tak..Veď vieš..Ako pred Vianocami.." - zrazu je plná energie..- "Len jedno ma mrzí...Otec v robote..Nebude pri tom..Nerozlúči sa..Ach.." - mávne rukou,ako keby chcela odohnať zlé myšlienky. Objímam ju..
-"Mami..neboj sa..Aj mne budú chýbať..Ale..Zvládneme to..Uvidíš.." - upokojujem ju,aj keď sama si nie som istá.Chvíľu tak stojíme..Naberáme silu..No nie je čas..Rozbiehame sa.Dom ožije..V pivnici štrngajú metly šľahajúce piškót,hore poháre v jarovej vode..Tečú mi slzy,kvapkajú do vody..Viem,že mi Monikiným odchodom len pribudnú povinnosti.No napriek tomu jej to prajem..Veľmi..

     Svadba dopadla nad očakávania.Čo na tom,že Monikina krajčírka musela vziať deň voľna,aby jej ušila biely kostým?Čo na tom,že pred vchodom do kostola si požičiavali obrúčky..on od brata..ona od sestry? Čo na tom,že chýbal otec..Podstata je,že boli svoji..Po sobáši sa u nás hodovalo..Pilo,jedlo..spievalo..Až do rána bieleho..Ráno o šiestej sa posadalo do áut a išlo sa odprevadiť mladomanželov a sestru do Popradu na letisko.Len ja som ostala doma..Stála som nad posteľou,kde spali tri deti. Naša Katarína a dvaja synovci.Dívala sa na nich,ako kľudne spia..a plakala..a plakala..a plakala...A plakala som aj pri odpratávaní zo stolov..Aj pri umývaní riadu..Aj pri zaspávaní..

     Vyvrcholením bol telefonát asi po desiatich rokoch.Monika s manželom šli vybavovať papiere a zo Slovenska im prišiel list,že ich sobášny list je neplatný..Že síce zákon v tom čase bol schválený,ale ešte nebol v platnosti..Nič tragické.Vzali civilný sobáš tam..Ale...Dobre sme sa na tom pobavili..))))