realita-muzika-fakty

Dnes ráno som sa nad tým zamyslela.. Pri rituálnom raňajšom sedení na wecku s knihou v ruke a s úsmevom na perách..
Zrazu mi to došlo.

Pred časom som vstávala tiež takto zavčasu. Ale vtedy som nesiahla po knihe, lež som zapínala celá nedočkavá notebook. Lačná po písmenkách iných. Netrpezlivo som čakala, kým ma prihlási všade tam,kde som bola registrovaná a otvárala súkromné pošty. Správ nebolo veľa.. Veď sme sa lúčili sotva pred štyrmi-piatimi hodinami.. Šialené..

Dnes je to iné. Notebook nezapínam ani keď prídem z práce domov. Akosi niet kedy.. Toľko sa toho zmenilo.

Ale.. Vráťme sa k ránu.

Čítam.. Ponorená v teplej posteli a do osudov hrdinov momentálnej knihy v rukách žijem ich životy. Pikoška.. Momentálne sa plavím s Filanovcami a Ražovcami po delte Dunaja.. Iná sranda.. :))

Vyruší ma až zvonček pri dverách. Moje dve deti ešte spia. Tretie mi prichádza.

Tí, čo ma poznajú aj na azete vedia,že tam mám priznané tri deti. Dve vlastné a jedno svokrine.. Ale tieto rána sa svokrine dieťa prebúdza v neďalekom Prešove. Po troch mesiacoch sa vrhol do pracovného procesu a konečne má späť svoje mužské ego.. :))

Takže.. Privádzajú mi tretie dieťa. Janík.. Chlapec od susedov. Z ôsmeho. Najlepší kamarát môjho staršieho. Z poslednej prieskumnej výpravy sa vrátil s úrazom. Vyfasoval jednu narkozu a sadry na dve ruky. Jeho rodičia chodia do práce na siedmu,tak mi ho privedú,pretože.. pretože.. Dve ruky v sadrách iné ani nedovoľujú.. :)

Vyzlečiem ho a usadím k telke. Budím vlastné dve,ktoré vstávajú ťažko. Balím desiate a pravidelne v dvojminútových intervaloch vykrikujem pokyny. Vstávať.. vstávať.. umyť sa.. umyť sa.. umyť sa.. kakao.. kakao.. kakao.. tabletky.. okuliare.. aktovky.. peračník.. peračník.. peračník.. čííítanka.. asi tak nejako.

Konečne sú obaja vychystaní. Ešte leštím okuliare,pretože ma štve,keď si ich nasadia špinavé. Staršieho poklepem po ramene a objímem. Následne ho vyhodím na chodbu. Mladšieho vybozkám..Je to take moje cmuľkadlo.. A následne ho vyhodím na chodbu. Potom vystrojím aj Janíka. Chcem ho tiež vyprevadiť bozkom na čelo. Sa mi páči,ako sa bráni.. :)) Jasné,že ho len naťahujem. A následne ho vyhodím na chodbu. Nastúpia do výťahu, zatváram dvere..

Zrazu je ticho.

Zvyčajne si sadnem k dverám a chvíľu len tak sedím..

Po tej magickej chvíli vstanem a púšťam sa do upratovania toho,čo tajfún a jeho menší spoločníci narobili..