realita-muzika-fakty

     Mary stála s dieťaťom na rukách. Celá roztrasená od zúrivosti a bezmocnosti hľadela na dvere,s ktorými pred malou chvíľou Maroš tresol. Nemohla uveriť,že jej povedal to,čo jej pred chvíľou povedal..Veď má na tom rovnaký podiel..Či sa mýli? Či je ozaj tak jedinečná žena,že sa dokáže samooplodniť? Malá Mia v náručí je nepokojná. Marko ju objíma okolo kolien a hlavu jej tisne do brucha.
- "Neboj sa mami, ja som s tebou" - šepká jej. Mia ho voľnou rukou pohladí po hlávke a prinúti sa k úsmevu.
- "Viem..Viem Marko. Všetko bude v poriadku..Uvidiíš.." - presviedča syna a pritom sama nie je o tom presvedčená. - "A teraz si dáme kúpeľ..Čo vy na to?" - pýta sa detí a tie samozrejme s nadšením súhlasia. Mary ich posadí do vane a ide im pripraviť postieľky. V detskej si sadne na chvíľočku do hojdacieho kresla. Z myšlienok ju vyrušuje len detsky smiech a krik z kúpelne. A Mary to len privítava. Nechce teraz rozmýšlať.Teraz ešte nie.. Vstáva a ide za deťmi do kúpelne. Veď sa rozmočia..


     V dome zavládol pokoj. Ticho ruší len šepot stien domu,ktoré si vymieňaju podivné informácie. Mary sedí pri vyhasnutom kozube v hojdacom kresle. Prikrytá dekou s pohľadom upretým do plameňov sviečok čaká na manžela dúfajúc,že v tom amoku niekde nehavaroval. Je niečo po desiatej. V ruke drží telefón..Nevie sa rozhodnúť,či zavolať k svokre,alebo nie..Len sa uistiť..Či je tam..Ale..Čo ak tam nie je? Zbytočne bude víriť hladinu. Ako im vysvetlí situáciu? Pochopí vôbec niekto takýto postoj k vlastnej manželke?..Mary to bolí..Len niečo vyše týždňa jej mešká cyklus..Nič výnimočné u nej..Bola blbá,že mu to spomenula..A on ešte blbejši,že reagoval,ako reagoval..Ako keby Mary ďalšie dieťa chcela. Veď Mia má sotva dva rôčky..A vôbec..Rodiť už nechcela,to mala doriešené..Ale..POTRAT?..V živote nie..To radšej 15 pôrodov..S tou výčitkou,že zabila, by určite žiť nedokázala. Ale..Aj tak..Nechápe Marošovu reakciu..Veď bol pri tom presne tak isto,ako ona..Prečo tie slová?..Prečo...???....
     Mary vstáva. Ráznym krokom vybehne do spálne a vezme si vankúš aj paplón. Ukladá sa do hosťovskej izbietky. Tam jej bude dobre. Ak sa chce Maroš dištancovať od následkov konania,tak nech ani nekoná...
     Stojac pri okne ukrytá za záclonou uvidela prichádzať auto. Uľavilo sa jej..Je tu.. V poriadku..Môže ísť spať..Líha si do postele,ktorá je jej cudzia.. Na líci sa jej zaleskne slaný potôčik..
     Počuje Marošove kroky..Otvárajúce sa dvere..Zašiel k deťom..Teraz iste ide do spálne..No netuší..Nevie..
     A možno mu odľahne..
     Možno...