realita-muzika-fakty

Náš vzťah prirovnám k vatre..
K vatre,čo vzblka znenazdania..
Znenazdania, ale silným plameňom..
A napriek tomu,že bola snaha okolia uhasiť ju,
vatra horela..
Horela,pretože sme na ňu prikladali veľké polená..
No ani tie nevyhrali boj nad vodou..
Vodou,ktorej sme nezabránili na oheň dopadať.
Pochopili sme,že boj je márny
a prestali prikladať..
Vatra horela..
Plameň slabol..
Ochladilo sa..
Okolie stemnelo..
Už len slabučkym plamienkom,
vlastne..žeravými uhlíkmi
tleli pozostatky paliva..
Ešte bolo ohnisko viditeľne,
len už nehrialo..
neosveľovalo..
netešilo..
A tak si prišiel,a silno do pahreby dúchol..
Plamienok znovu nabral na sile..
Len škoda,že si zabudol priložiť drievko..
Nech má ten plamienok dlhšiu životnosť..
Zabudol nechtiac?..
Či úmyselne?..
Vlastne je to jedno..
Podstata je tá,
že vatra opäť tlie..
A ja ťa chcem poprosiť..
Nefúkaj do nej,nech sa rozhorí,
pokiaľ vzápätí nemieniš pridať velké poleno
na udržanie ohňa..
prosím..nefúkaj...