Zazvonil mobil. Naučeným spôsobom automaticky prijala hovor bez toho,aby pozrela na displey,kto volá. Hlas v slúchadle ju prekvapil.
"Ahoj..Konečne..Ani si nevieš predstaviť to pátranie,čo sa tu rozbehlo. Je šialený od strachu a bolesti..Kde sa ukrývaš?"
Ticho počúvala jej hlas a vôbec nechápala. Nerozumela ničomu. Veď ona hovorí niečo úplne iné,ako hovoril on. No aj tak..Bola to jej priateľka. A ona nemala dôvod jej neveriť..Ale..Aj on bol jej priateľ..Komu veriť?..Komu vyhovieť?..Prečo nechcú počúvať oni ju?..Veď ona jediná má na vec objektívny pohľad.
Rešpektovala priateľkine rozhodnutie ostať v utajení a sľúbila jej,že ju neprezradí.
Ale..stále mala pocit,že jej nepovedala všetko.
A stále mala pocit,že by mala niečo urobiť inak.
Ešte dlho po ukončení hovoru mala v hlave ten tón a prosbu: "pomlč..!"..
Ešte dlho sama so sebou bojovala v jednej otázke: Hovoriť?..či Mlčať?..
Dilema: ..Hovoriť?..či Mlčať?..
10.01.2008 07:00:00
Komentáre
Prislovie
nie vzdy
niekedy