realita-muzika-fakty

  Konečne.Konečne sa už ide.Neznášam baliť veci.Rozmýšľať,či mám všetko,a ešte tie správne kombinácie.Ale..hádam sa tam nahá nebudem musieť otŕčať.Aaaa..už neriešim..Ruksak zbalený,budem si musieť vystačiť s tým,čo mám..Mama mi vtisne do ruky dózu s jedlom na cestu.Je to pre ňu prirodzené.Nechápe,že mne na cestovanie stačí pitivo a nejaké keksíčky. Je to dobrá mama..Len..nechápe..))

     Schádzame sa na stanici. Odchod je hromadný,pretože z Makova nás ma vyzdvihnúť individuálny bus a vyviezť hore na chatu. Strašne som zvedavá,aká zberba sa pozbiera.Ešte som len prichádzala už som počula Andy a Renču sa chichotať.O 5tej ráno to predsa nie je problém.Zvítali sme sa a hneď sme dali prvú kávu z automatu. No a čo,že brečka..Ale prebrala..Pomaly prichádzajú aj ostatné dievčatá.Asi je im jasné..Každá sa nás pýta,či ideme tam a tam.Andy rozpráva,ja analyzujem..No..Sú to baby mladé,ostatné sa ukáže až na tvári miesta.No už v autobuse mi bolo jasné,že dá sa...Nie sú celkom ako ja..Ale..Dajú sa nahovoriť..))

     Cesta prebiehala v pohode.Každý plný očakávania,a aj obáv.Ani jednej sa tam ísť nechcelo.Nechať doma lásky ,vážne i nevážne..Ale..Povel z pracáku  je povel z pracáku..Vo vlaku všetky obišla šišikola..A poviem vám..S riadnou dávkou rumu..Do nálady..))Vybalili sa poklady našich mám..urobili sa švédske stoly..a hodovalo sa..So všetkým,čo k tomu patrí..Aj spievali sme..A aj pekne..))))

     Problém nastal,keď sme vystúpili v Žiline.Zorientovať sa,prejsť na autobusku a nastúpiť na správny bus do Makova..No,partia takých rozchichotaných kôz s tým mala nemalé problémy.Kým nám nepadol do siete jeden miestny.Andy ako hovorkyňa sa na môj popud podujala ho osloviť.Úspešne..Zaviedol nás..Dobre,že nám aj lístky v autobuse nechcel kúpiť..Celé vďačne sme mu zakývali z okna a už frčíme. Jedna striehne na cukráreň Oáza..Či čo to bolo.Nech sa náhodou nevezieme až za hranice..A sme tu..vystupujeme,zhadzujeme bagle na zem,usmievavo sa obzeráme a hodnotíme situáciu.Noo, asi to bude viac o prírode ako o čomkoľvek inom..Usudzujeme a už koluje cigaretová krabička a zapaľovač..Posadáme na obrubník ako sliepky na bidlo a čakáme..

     Čakáme na svoj ďalší osud..Každá pohrúžená do svojich myšlienok..Zrazu sme stíchli..