realita-muzika-fakty

   Ako prebiehali dopoludnia,už viete.Teda..Nie všetko.Hodiny angliny boli spestrené hodinami psychológie.Psychologička Tamara bola fajn baba.Veľa sme spolu rozoberali..a veľa aj po hodinách.Pre mňa to bolo viac,ako anglina..Fakt..No to najzaujímavejšie sa dialo po večeri..))..Veď..Nech sa páči..))

     Večere boli chutné.Také chutné,že bez pivečka na trávenie sa to nezaobišlo..Sedelo sa v reštaurácii,no keď už čašníci veľmi zazerali,tak sme sa sťahovali dole do baru..Problém bol,že tam netočili pivečko..)))Ale..zase fernetu bolo dosť..)))A aj takých,čo ho radi zaplatili..))))))Bavili sme sa tam všetci spolu,bez rozdielu pohlaví,či veku,či skupiny..A ja,celá spokojná,že sa mi darí vyhýbať sa Leovi,bavila som sa tiež..Samozrejme,že som sa nevyhla dokonale.Ale vo veľkej spoločnosti mi od neho nič nehrozilo..A ani odo mňa jemu..))

     Po jednej takej večeri,keď si babulky namiesto baru zvolili bazén, ostala som na izbe sama.Niežeby ma bazén nenadchol,ale matka príroda a pochod mesiaca mi v tom zabránili..Nebola nuda..Volkmen na uši,kniha do ruky,pohodená krížom cez letiskovú posteľ..bavoráček od Peťa po ruke..Nevyzeralo to zle..Samozrejme,že som nemohla počuť nič iné..a už vôbec nie zvuk otvárajúcich sa dverí..Strhla som sa až na to,ako sa niekto hodil vedľa mňa na posteľ..Musela som vyzerať dosť vydesene..hneď ma otcovsky objal..))
- "Pane Bože..vyľakal si ma.." - povedala som mu sťahujúc si z uší slúchadlá..
- "Čo to počúvaš? " - opýtal sa a hned mi ich derie z krku.. - ooo...Sade...dobrá muzička...v tomto sa asi zhodneme.." -usmieva sa na mňa a ja cítim nebezpečenstvo..
- "Povieš mi,čo tu robíš?" - pýtam sa nechápavo.
- "Jo..jasne..takmer som zabudol.." - víťazoslávne mi ukazuje pingpongove rakety. - "Baby ťa bonzli,že si v tomto dobrá..Prišiel som ťa vyzvať na súboj.." - ..v duchu preklínam tie bosorky..Ping-pong mam síce rada,ale dávno som ho nehrala..))) - "ale ak neprijimaš,budem to brať,ako že sa mýlili.." - toto mi nemal hovoriť..Je to jasne..
- "Moment..hodím na seba niečo ine.." - odbieham do kúpelne,prezliekam sa do športového..Botasy na nohy..Hotovo..- " Som pripravená.." - zahlásim a pozriem na neho..Leo leží presne,ako ja pred tým...Odrazu sa vo mne objavila nevýslovna chuť ľahnúť si k nemu..len tak..z ničoho nič..počúvať spoločne hudbu..baviť sa o živote..a o neživote....Ovládla som ju..Poťahal som ho za nohu a vyšla na chodbu..Chcel nechcel,vyšiel za mnou..Zamykám a už s dupotom schádzame do suterénu,kde stojí rozložený pingpongový stôl..Začína sa hra..Celkom to ide..Smejeme sa..Preťukávame si nielen loptičku,ale aj dvojzmysly..A zase smiech..A náhodne dotyky..Vo vzduchu cítiť vzrušenie..Obojstranné..
- "Je tu moc ticho..Poď..vybehneme hore po aparatúru.." - usmieva sa Leo a ja súhlasne prikývnem..Prvý krát vchádzam do jeho izby..Som ohromenákvantom cdečiek..hned si k nim sadam..
- "Vyber niečo..Ja sa prispôsobím.." - prehodí Leo a rozoberá minivežu.. - Hrabem sa v cd..Neviem si vybrať..Chcela by som všetko,ale to sa nedá..
- "Vieš čo? Nechám to na teba..Veľa z toho nepoznám...Takže..nemôžem vybrať to naj..A keďže sme sa zhodli v Sade,zhodneme sa asi vo všetkom.." - poviem ja a uvolnujem mu miesto..Leo vyberá..Prehodí pár kusov..Berie obal s cd..niečo doplní..niečo vyhodí..Sme pripravení k odchodu..beriem minivežu,on repráky..a krásny večer môže začať..)))

     A aj začal..A nielen večer..Začalo oveľa viac..Bola prelomená moja obrana..Úplne krásnym spôsobom...Len škoda,že som sa zase raz nemýlila..