realita-muzika-fakty

A už je tu záverečná..Posledný večer na chate.Zajtra ráno sa rozídeme každý do svojho kúta republiky.A znovu zavládne stereotyp..A u niektorých možno aj po anglicky.Vedenie usporiadalo rozlúčkovú párty.Chvíľu som tam zotrvala,no necítila som sa tam dobre..Nikým nepozorovaná vybieham von..Do tmavej noci,ktorá ma prijíma..Idem k môjmu obľúbenému stromu,objímam ho..lúčim sa.."zbohom priateľ môj..vieš o mne toľko..uchovávaj v sebe..ako memento na ľudskú slabosť uchovávaj..Pošepni svojim listom,nech to ševelia na výstrahu.." - šepcem mu..Vraciam sa do chaty..Počuť muziku..Nie zlú,ale nemám chuť sa baviť..Otváram dvere..
     Na pohovke hneď pri dverách sedí Leo. Vyzerá stratený.
- "Ahoj..mala si ma vziať so sebou..Tiež by som šiel..Aj som za tebou vybehol,ale..neskoro...Síce som vedel,kde si,ale nechcel som ťa rušiť.." - povedal mi s vážným pohľadom..
- "Fasa tričko.." - usmievam sa ja a rukou hladím pivo s nápisom "Pivo delá hezka telá" na jeho hrudi..Usmeje sa..podáva mi pero..
- "Napíš mi tvoje číslo..Rád by som ostal s tebou v kontakte.." - hovorí mi.
- "A načo?..Aj tak ho nikdy nevytočíš.." - smejúc sa píšem na tričko bludne číslo..
- "Nikdy nevieš.." - tvári sa tajomne a netuší,že ja viem..že podobné veci nenechávam na náhodu. A tak mi na účtenku píše svoju adresu a telefón.Chlapec riskuje..Ale..Minimálne..Ostávame sedieť na recepcii..Vlastne..On sa natiahol s hlavou na mojich kolenách..Kecáme..Tak,ako niekedy..A ľudia,čo prechádzajú okolo nechápavo krútia hlavami..Rozlúčime sa len na malé chvíľky..Keď príde Peter požiadať o tanec,keď Leo odbieha po drinky.. A tak..Je nám príjemne.
- "Strašne ma zaujíma,čo ti povedia doma na vlasy.." - poznamená Leo.
- "Aj mňa..Aj keď..Nebojím sa toho..No priateľ môže hodiť divnú reakciu...Síce..Nikdy sa nevyjadril,že vlasy sú to naj na mne..A ak boli,tak to je pre vzťah strašne málo.." - poviem ja a stále sa usmievam..darmo..drinky a príjemná atmoška na mňa pôsobia..
- "Máš pravdu..Vždy si ju mala..Závidím mu..Takú babu sa nedá iné,len závidieť.." - povie vážny a díva sa mi pritom do očí..
- "Ale nepreháňaj..Som obyčajná baba..Mám svoje nálady a viem byť aj riadna mrcha....By si sa divil..))) - smejem sa..
- "Rád by som ťa mal..aj ako mrchu.." - usmeje sa mierne..
- "Ja viem.." - poviem ja a je mi jasné,že myslíme na niečo úplne iné..)))
      Večer ubieha..Pohoda pretrváva..Až keď nám  začnú viečka padať pod  ťarchou zážitkov, začneme sa lúčiť..
- "Idete k tej Soni?" - pýta sa pred dverami mojej izby.
- "Neviem,či mám ísť..Soňa je divná..Ale..Zase sama cestovať domov...No neviem..Jeden večer hádam u nej vydržím.." - prehodím..
- "Tak sa ešte uvidíme v Žiline" - povie a zohne sa k bozku..Cúvnem..Chytí ma za ruky,svoje oči oprie do mojich a pritiahne si ruky k perám..
- "Ja som srašný debil" - zašeptá a ja vytiahnuc svoje ruky z jeho cúvajúc vchádzam do dverí..Náš očný kontakt prerušili až  zatvárajúce dvere.Zosuniem sa k nim na zem a pod vplyvom vypitého alkoholu pustím slzy..Cítim ich slanú chuť na perách..Ale zároveň cítim obrovskú úľavu..Slzy mi vyčistili vnútro..Dokonale..Odrazu viem,čo urobím,keď prídem domov..Viem to...Viem...