realita-muzika-fakty

Eliška nebola sama. V tom veľkom kolektíve mala aj priateľov. Teda. Niekedy sama o tom pochybovala, či ich má. Ale pravda bola taká,že keď boli niekde sami, tak ju o tom presviedčali. Keď boli obklopení ostatnými,tak ten silný pocit akosi strácala. Sama nevedela posúdiť mieru skutočnosti a svojho videnia vecí. Vedela len,že ju to bolí.

Bolela ju tá neistota. Bolel ju ten strach,čo pociťovali jej priatelia. Strach povedať nahlas a verejne: "som jej priateľ/ka" , alebo: "viem,čo chce povedať a má v tomto smere pravdu".. Nikto to nepovedal. Nikdy. Eliška  nepoznala ich dôvody,ale vedela si domyslieť. A ako dôvod číslo jedna tam postavila strach. Strach z toho,že aj ich iní postavia tam,kde Elišku. Že budú postavení na okaj kolektívu. A tak radšej chodievali pomedzi ostatných, chválili do nemoty ich prácu a bavili sa s nimi ako keby nič. Ich rozhovory sprevádzali výbuchy smiechu a potľapkávanie po pleci. Elišku v duchu napínalo pri predstave,ako ešte včera dotyčný/ná rozprávala o tom, komu dnes s milým úsmevom na tvári do očí spieva chválospevy. Bolo jej z toho fakt zle. Tak zle, že sa na to nemohla dívať a tak odchádzala z práce hneď,ako odovzdala svoju prácu.

Priatelia.. Eliška už ani nevedela,čo to slovo znamená. Zožierala ju strašná pochybnosť. Jej predstavivosť nevynechala alternatívu,ako sa jej priatelia bavia s jej nepriateľmi presne tak,ako s ňou. Len téma rozhovoru je ONA. Len situácia je opačná. Prudko potriasla hlavou. Nie! To predsa nie. Toho by hádam neboli schopní. Sú to jej PRIATELIA. No vzápätí sa ozval ten druhý hlas. Ten krutejší.: "Priatelia? Akí priatelia? Pozdravil ťa dnes ten tvoj priateľ? Pristavil sa pri tebe? Potľapkal po pleci?"

Odpoveď Eliške priniesla bolesť do duše a slzy do očí. A vnútorným hlasom si neustále šepkala: "To nevadí. To zvládneš. Vždy si všetko zvládla. Aj keď ťa to dosť podstatne zmenilo, ale zvládla si to.

V tom Eliška zachytila nový kreatívny nápad. Rozbehla sa domov a pomocou vzdialeného prístupu do práce hneď začala na ňom pracovať. So šálkou kávy na stole, sama..