realita-muzika-fakty

Eliška stála pri okne s pohľadom upretým do diaľky a šálkou horúcej kávy snažila sa prehlušiť bolesť duše. Nedarilo sa.
Hlavou jej vírili myšlienky a pred očami defilovali obrazy. Nevedela ako ďalej. Kam ísť a či ostať. Či sa vzdať toho,čo milovala a čo ju napĺňalo,alebo ostať naďalej medzi ľuďmi, ktorí jej nerozumejú a ktorým nerozumie ona. Nevedela. Všetko malo svoje pre a proti. A ona nevedela, čomu dať prednosť.

Spomenula si na deň,kedy do tejto firmy nastúpila. Bola prvou pracovníčkou tohto kreatívneho oddelenia. Jej predchodkyňa odchádzala na materskú a ona mala to šťastie a stala sa súčasťou malej firmičky. Šlo jej to veľmi dobre. Ohlasy boli nad jej očakávania. Vôbec netušila,že dosiahne úspechy,aké dosiahla. Čas plynul a z firmičky sa stala firma. Prišli ďalšie kolegyne a kolegovia. Mala z toho strach. Obrovský strach. Po skúsenostiach s ľuďmi vedela,že každý je nejaký. Aj ona bola. Preto ten strach. Či si sadnú. Či si budú rozumieť. Či sa navzájom budú vedieť dohodnúť, rešpektovať, tolerovať. A čo sa stane,ak nie..

No nemala na výber. Keďže svoju prácu milovala, musela sa s novou situáciou zmieriť. Nakoniec, v práci bolo o čosi veselšie. No prišli aj zákerné podrazy a ťahy. Snažila sa to riešiť. Svojským "nejakým" spôsobom. Ozvala sa. Eliška bola človek,ktorý nazýva veci pravým menom. Ktorý vyjadrí svoj názor,ak cíti potrebu ho vyjadriť. Eliška hodnotila. Pochválila to dobré a poukázala na to zlé. Bez okolkov. No nikdy  to nerobila preto,aby autor projektu rezignoval. Vždy to robila s dobrým úmyslom a nádejou,že to autora niekam posunie. Že sa nad tým kritizovaným pozastaví a sám sa rozhodne - či to takto pustí do éteru,alebo sa s tým ešte pohrá.

No málokedy sa tak stalo. V kolektíve bolo len málo ľudí takých, ktorí toto vedeli pochopiť. V zmysle toho,že každý sme nejakí, asi. A tak tam, kde Eliška poukázala na chybu, päť ďalšich  to chlácholivo zahladili  a to tým najhorším spôsobom. No Eliška s tým rátala.

Situácia sa vyhrocovala. Eliška sa začala izolovať. Vnímajúc situáciu pochopila,že je to zase tu. Že ľudia sa vo svojej prapodstate nezmenia.