realita-muzika-fakty

     Život na Ekonomickom oddelení plynul..Každým dňom veselšie..Aspoň pre mňa..Ostatní sa buď nevraživo prizerali,alebo sa pridávali k mojim výčinom..Veď..Nech sa páči..)))

- "Ellaa..!" - chodbou sa rozlieha hlas šéfa oddelenia - "príďte na chvíľu za mnou..Ak máte čas" - pozriem na Daniela a očami sa pýtam,o čo mu asi ide. Kopírka mi samozrejme fičí na plno.Netlačím nič dôležité.Len môj krycí manéver. Hasím cigaretu,vzápätí si do pusy vsúvam žuvačku a idem do veďľajšej kancelárie.
- "Áno pán velíteľ?" - pýta sa Ella a smelo sa díva na jeho začinajúcu plešinu: to iste od čiapky, pomyslí si a snaží sa potlačiť úsmev.Veliteľ dopíše,dvihne hlavu a povie..
- "Mám pre vás úkol..Máte čas?" - hm...vyzerá tajuplne,ale ja tuším,že úkol bude isto od veci..
- "No..pravdu povediac,ani veľmi nie.." - poctivo klamem - "Zlaťa potrebovala prefotiť nejaké materiály,ale..Ak to nie je nič náročné,tak to hádam zvládnem." - zaklamem nech nevyzerám ako neschopná..
- "Ale nie..Janka vás chcela na výpomoc k inventúre do skladu.No hold..Bude to musieť urobiť sama." - povie veliteľ a už znovu píše..No zbohom..Malá diablica ma chce dostať z môjho raja?..Chacha..Šikovný ťah..Ale veď počkaj.. - preháňa sa mi v hlave.
- "Pán veliteľ..Akonáhle ukončím robotku pre Zlaťu a keď ma nebude viac potrebovať,môžem jej ísť dole pomôcť" - ponúknem sa. Dvakrát chuti nemám ísť,ale..čo už s ňou?..S tým malým,zakomplexovaným zlom?..Napriek všetkým jej podrazom,čo kedy na mňa urobila,ukážem jej,že som nad vecou..Že mňa komplex ženy,ktorá cíti,že mládi v prdeli,dúchod ďaleko,nijako nerozhádže.
- "Dohodnite sa vy. Ona mi dala požiadavku,ja som sa snažil vybaviť.Ale..Boli ste daná na výpomoc Zlati,tak je jasné,že je prednejšia." -  povie veliteľ a vec považuje za ukončenú.Vychádzam z kancelárie rovno do kancelárie "malej" Janky.
- "Ahoj..Môžem?" - keby pohľad vedel vraždiť,tak padnem vo dverách mrtva..na stopercent. Očami preletela celých mojích 170cm.Neviem,či sa jej páčil môj zjav..Už dávno skončili časy,keď som chodievala do roboty v slušivych sukničkách a kostymčekoch.Široké rifle..miestami prešúchané,tričko,botasky..a mikiny s kapucnou..To bolo moje.Ale..poctivo som štýl obliekania striedala.A toto asi jej vadilo..Že pozornosť púta šiltovka Elly,ktorá bola silne výrazná.Robil mi ju kámoš.Jemným plechom vybíjal..Moje inicialy..)))..Každý sa šiel zblázniť z nej..Aj mimo polície..))za veľké prachy ju chceli poniektorí odkúpiť.
- "Potrebuješ niečo?" - opýtala sa Jana tým takým afektovaným spôsobom,preťahujúc každé písmeno.
- "Ja nie..Ale ty vraj áno.Bola som s veliteľom.Hovoril mi..Ale..Mám tam kopec kopírovačiek,tak keď dokončím,tak ti prídem pomôcť dole.Súhlas?" - navrhnem ja.
- "Ja sa tam sama zbláznim..No ale,ako myslíš.." - zadrie ona,ale nezlomí ma..Vraciam sa k Danielovi,nastavím kopírku na ďalších sto kópii..Daniel sa pohľadom pýta,že čo sa deje..Poviem mu,Daniel vstane..Pozrie na číslo na displeyčeku kopírky,ťapne ma po ramene,súhlasne prikývne a usmieva sa..Kopírka s jemnym hukotom robí svoju prácu.Ja si zapaľujem cigaretu,sadám do kresla..A vypínam..
     Zazvoní telefón..Preberám hovor.Volá On..Maršal Konev..Riadna držka.Tiež správca budov z kraja.Rozosmejem sa a už neviem prestať.Vieme takto predristať hodiny a hodiny.A v jednom kuse sa rehotať.Tak milá Janka..Dnes kopírujeme a skartujeme celý deň.Ako sa tak na to dívam..Bohužiaľ - pomyslí si Ella a vyfúkne cigaretový dym na opačnú stranu,ako sedí Daniel..

     Takto prebiehali dni..Jeden,ako druhý..Samozrejme,že som aj pomohla..Aj vtedy Jane.Pospisovala som jej všetky karty.Urobila účtovnú inventúru.Len ísť s niekým do pivnice do skladu,od koho cítim same negatívum,to bolo aj na mňa dosť.Veď to sa aj stalo dôvodm,prečo už tam nie som.Časom sa roznieslo,že idú prepúšťať.Vo vzduchu zavislo napätie a zákernosti..Už som sa tam necítila dobre.Aj Daniel sa rozhodol,že balí..A tak som sa ponúkla aj ja..Dobrovoľne..Veď som bola mladá..Mohla som ísť kdekoľvek.Aj keď..Možnosti ako dnes ešte určite neboli..

     Ale ozaj...Kto vie kde by som bola,keby sa mi chcelo..)))))))))))))))



fine..