realita-muzika-fakty

Pohreb bol presne taký,akými pohreby zvyknú bývať. Plny čiernej farby, smutný a pochmúrny. Monika stála spolu s Marekom a jeho rodičmi presne tam,kde by manželka mala stáť. Odhodlane hrala  vzornú vdovu aj keď sa jej to celé protivilo. Keby tam nebol s ňou Marek, tak už dávno odíde nevšímajúc si zástup kondolentov. A tak tam stála a prijímala sústrasť od ľudí,ktorých ani nepoznala. Jej pohľad upútala štíhla žena s vyčesanou blond hrivou. Začudovane pozrela na Mareka,ktorého prekvapenie nemalo konca. Ani jeden z nich neprehovoril,až kým sa nedostala k nim a nepodala Marekovi ruku.
- "Inga..Kde sa tu berieš?" - vytlačil zo seba šokovaný Marek.
- "Prišla som na pohreb švagra. Prečo ťa to prekvapuje?" - Ing bola sebaistejšia,než kedykoľvek predtým.
- "Ty vieš dobre, prečo.. " - zašepkal Marek a letmo sa priblížil lícom k Inginej tvári v náznaku bozku. - "Porozprávame sa neskôr." - stihol ešte zašepkať,pretože dav za Ingou narastal.
- "Úprimnú sústrasť" - prešla k Monike podávajúc jej ruku.
- "Ďakujem.." - povedala Monika bez náznaku emócie. No v skutočnosti sa jej obracal žalúdok. Aj nad tým, s akou predstieranou bolesťou sa Inga vrhla do objímania so svojou exsvokrou. Zaťala zuby a ďalej sa venovala svojím smutným povinnostiam.

Po obradoch na cintoríne sa celá spoločnosť presunula do reštaurácie,kde bol pripravený kar. Monika už bola unavená. Unavená fyzicky,ale aj psychicky. Niekto jej odčerpával energiu a ona tušila kto. Marek sa síce snažil,ale to Moniku pred únavou neochránilo. Musela ísť na chvíľu na vzduch. Potrebovala byť sama. Vyšla z miestnosti plnej ľudí a namierila si to na toaletu. Opláchla si tvár vodou a zadívala sa na seba do zrkadla. V sobotu vyšla z miestneho kostola v bielych šatách. Usmiata a šťastná držiac sa za ruku s mužom,ktorý dnes opustil ten istý kostol v rakve. A ona? Ona ostala tu. V čiernych šatách s jeho dieťaťom pod srdcom. Monika sa zhlboka nadýchla a pomaly vydychovala. Takto ju tam našla Inga. Monika z toho nebola nadšená a chcela toaletu opustiť,ale Inga nemala v úmysle ju len tak pustiť.
- "Vidím,že sa Marek okolo teba točí." - povedala jej so značným sarkazmom v hlase.
- "Áno.. Robí to ako švagor. Nič za tým nehľadaj." - povedala ticho Monika.
- "Óoo.. Ako švagor? To by som ho nemohla poznať,aby som tomuto uverila." - zasmiala sa Inga hľadajúc v kabelke šminky.
- "Ty ho nepoznáš. Inak by si sa s ním nikdy nerozviedla." - vrátila jej Monika sarkastickú poznámku.
Inga na moment znehybnela. Nakoniec sa prudko otočila k Monike a z oči jej sršalo  pohrdanie a pýcha.
- "Tak moja milá, ak máš chuť zabiť si život s neschopným mužom,tak si ho kľudne nechaj. Ja som tú chuť nemala."
Moniku jej slová šokovali a aj zaboleli.
- "Neschopny? Marek je neschopný? Hovoríme o tom istom Marekovi?" - neveriaco sa opýtala pre istotu  ešte raz.
- "Áno.. Marek je neschopný. Minimálne v takej maličkosti,ako je splodiť dieťa." - povedala Inga ako keby nič a ďalej si pozorne kontrolovala make-up v zrkadle.
Monika bola šokovaná.
- "Tomu neverím!" - šepla.
- "Nie? Tak sa ho opýtaj. Prečo si myslíš,že po troch rokoch sme nemali dieťa?" - Inga pichala ďalej a Monike sa tmilo pred očami.
- "Neviem Inga. Ale viem,že ani po troch rokoch v inom vzťahu to dieťa nemáš." - povedala a rýchlo opustila miestnosť.
Novú informáciu musela predýchať,ale nechcela riskovať,že ju Inga niekde ešte odchytí. Vytiahla mobil a privolala si taxík.

Nikto nevedel kam odišla. Ani Marek nie.