realita-muzika-fakty

Marek tomu neomohol uveriť. Konečne je oficiálne otcom. Aj na matrike. Jeho euforia bola nadrozmerná. A všetci prítomní sa tešili spolu s ním. Nikto z nich netušil,že Ivana vo svojom vnútri zvádza ostrý boj. Na jednej strane mala radosť z toho,že konečne niekoho urobila šťastným, na strane druhej sa obávala toho,čo tento počin prinesie jej samej. A tak si nervózne hrýzla peru netušiac,že Patrik to vníma.

- Ivana. Netráp sa. Bolo to správne rozhodnutie. - pošepol jej Patrik držiac ju za ruku.
- Myslíš? Nie som si istá. Asi by som sa mala odtiaľto vytratiť. Neznesiem pomyslenie,že v tomto meste bude žiť môj syn,ktorý ma za to všetko odsúdi.
- Nemôžeš predsa vedieť,že ťa odsúdi. Možno bude rozumný a pochopí tvoje pohnútky. - namietal Patrik.
- Áno? Desaťročný chlapec? Patrik preboha, prestaň ma takto chabo upokojovať. Míňa sa to účinkom. - povedala Ivana trošku ostrejšie,ako mala pôvodne v pláne. Marek s Monikou si to všimli.
- Ivana, opäť pochybnosti? - opýtal sa Marek.
- Áno Marek. Mám obavy. Obavy,že to nezvládnem. - nepoprela Ivana.
- Ivana.. Chápem ťa. Ale.. - začal Marek.
- Neboj sa. Neprekazím ti to. - prerušila ho Ivana náhle. - Len rozmýšľam,že odídem z tohto mesta.
- Čože? - Monika vykríkla prekvapením.
- Áno Monika. Musím odísť. Neznesiem pomyslenie,že ma vlastné dieťa odsúdi. - zašepkala Ivana so slzami na krajíčku. - Môžem ho vôbec tak nazvať? - opýtala sa ešte neisto.
- Neveríš nám? Jemu? - opýtala sa Monika neveriacky.
- Ako? - Ivana očividne nepochopila.
- Neveríš,že Jakub to pochopí,keď mu to citlivo vysvetlíme? Myslím,že sme dosť silná zostava na to,aby to Jakub prijal bez najmenšej traumy a v pohode. A myslím,že aj keď to nebude hneď,ale raz ti odpustí. A ako som ho mala tú česť spoznať, určite to nebude trvať dlho. - povedala Monika s takou istotou,že aj Mareka tým prekvapila.
Chvíľku bolo ticho. Nakoniec Ivana mávla rukou.
- Nekazme si deň tým,čo bude. Myslíme na príjemnejšie veci. Kedy sa zoberiete?
Monika s Marekom pozreli na seba na moment zdesení.
- Sobáš! - vykríkol Marek chytiac sa za hlavu. Vytiahol mobil a telefonoval späť na matriku. Po chvíľkovom hovore zložil telefon a vyhlásil. - Ide sa.
Monika sa usmiala. - Ide sa!
Ivana s Patrikom chvíľku nechápavo na nich hľadeli. Monika sa otočila k nim s prosbou.
- Pôjdete nám za svedkov? - usmiala sa, ale hneď ako keby zvážnela a pohrozila Ivane. - Ale nie že mi zvedieš manžela..
Ivana na ňu hľadela s otvorenými ústami v nechápavej poze. Až dovtedy,kým sa Monika nerozosmiala zvonivým smiechom.
- Porozmýšľam. - povedala Ivana mrazivo, ale vzápätí vybuchla smiechom aj ona.