realita-muzika-fakty

Ivana ležala na zadnej terase a nechala sa objímať slnkom. Patrik musel odísť vybaviť nejaké veci. Nechcela ísť s ním. Nechcela ísť do mesta medzi to kvantum ľudí. Nebola ešte na to pripravená. Tu jej bolo predsa tak dobre - pomyslela si a privrela oči.

Vyrušil ju až telefón. Chvíľu ho ignorovala, ale po čase sa jej začalo zdať,že zvoní tak nejako inak, naliehavejšie. Nezmeniac polohu načiahla sa za ním.
- Prosím? - povedala so strachom v hlase.
- Ivana? Ahoj, tu Monika.
- Viem kto volá. Čítať ešte viem. - uškrnula sa popod nos. - Voláš len tak?
- Nie. Nie len tak. Marek chce s tebou hovoriť. Dám ti ho, dobre? - Monike záležalo na jej rozhodnutí? Divné..
- Tak mi ho daj, - Ivana rezignovala.
V telefóne zapraskalo a zrazu počula jeho hlas. Zvláštne, už sa pri ňom v nej nič nepohlo. Prudko potriasla hlavou a upriamila svoju pozornosť na Marekove slová.
- Ivana, našiel som ho. Našiel som svojho syna. Musíme sa pozhovárať. Musíš mi dovoliť zapísať sa na matrike ako otec dieťaťa. Rozumieš? Inak mi ho nemusia dať. Chápeš čo ti hovorim? - Marekov hlas znel nadšene a naliehavo zároveň. Ivana ostala ao obarená.
- Počkaj. Ty si našiel môjho syna? - opýtala sa neveriaco.
- Nášho syna Ivana. Bol to chlapec. A je úžasný. Veď uvidíš. - Marek hovoril rýchlo a s patričným vzrušením, neuvedomujúc si,čo tým môže spôsobiť.
- Uvidim? A to sa ma ani neopýtaš,či to chcem? - povedala Ivana chladne.
Marek ostal prekvapený.
- Prosím? Ako môžeš nechcieť? Ako môžeš byť taká bezcitná? Je to predsa aj tvoje dieťa. Naše dieťa. A ty si sa ma vtedy tiež nepýtala. - Marek nechápal.
- Ako? Ja ti poviem ako. Vari si zabudol, kto som? Len necitlivá defka,ktorá má rada sex, ale nie jeho následky, to som! Vari si to nevedel?

 Ivana len s námahou potláčala to,čo ju práve naplnilo. Ukončila hovor a tresla mobil do kúta. Rozletel sa na viac častí,ale to už ona nevidela. Rozbehla sa kdesi preč. Preč pred sebou. Vediac,že je to nemožné..