realita-muzika-fakty

Nina sa vo svojej kategorii našla. Nebol to pre ňu len šport. Bolo to niečo,čo ju naplnilo. Naplnilo až po okraj. Naplnilo až do takej miery,že sa prestala venovať všetkému ostatnému,čomu sa venovala doposiaľ. Odovzdala sa mu naplno. Venovala mu všetok svoj voľný čas. A ešte čosi navyše. A nerobila to zo zištných dôvodov. Robila to pre vlastné uspokojenie.

No Ninina snaha priniesla výsledky. Bola suverénne najlepšia vo svojej kategórii. Neprikladala tomu dôležitosť. Nie žeby ju to netešilo, to nie.. Ale.. Nepotrebovala to k svojmu šťastiu. Túžila po inom. A absenciu iného zaháňala práve týmto športom. Nina ani nevedela ako, ocitla sa vo svete velkých. Vo svete vrcholového športu,kde zákulisné ťahy boli trošku iné,ako tie verejné. Nebola skúsenou hráčkou. Bola len obyčajné žieňa,ktoré začalo behávať. A behávala všade, kým si ju nevšimol jeden pán a nepostrčil ju na prvý závod. A tak začala behávať závodne. A prišli prvé výsledky, ocenenia, víťazstvá.

Samozrejme,že Ninin výkon nezostal nepovšimnutý. Samozrejme,že Nina dostala ponuky do teamu bežcov. A samozrejme,že Nina odmietla. Poznala kolektívy. Nikdy jej nič dobré nepriniesli. A tak už nechcela nikam patriť. Chcela byť sama sebou. Sama o sebe rozhodovať, aj plánovať, aj sa za svoje výsledky zodpovedať.

Ninin úspech neostal bez povšimnutia. A úspech plodí závisť. A závisť nenávisť. Nina ju pociťovala až príliš. No nevedela inak. Nevedela nevenovať sa tomu,čo ju bavilo. Nevedela obmedziť to,čo robila. A tak sa svojmu koníčku venovala aj ďalej. Ihneď si všimla novú bežkyňu. Nebola novou. Behávala za team. Chvíľu. Potom sa vydala na dráhu jednotlivcov.

Ninu nová konkurentka prekvapila. Ale aj pobavila. Cítila,že jej ide o viac,ako by sa mohlo zdať. No Nina nemala snahu bojovať s ňou. Na zopár pretekoch ju porazila. Len tak. Aby všetci vedeli,že sa konkurencie nebojí. Že ju to dokonca teší.
No potom odrazu stratila chuť. Nina znechutene odsledovala svoju súperku,ako dopuje. Vtedy si povedala dosť. Nebude predsa hrávať nečistú hru. Oznámila to vedeniu zväzu, upozornila ich na možný doping. Ale vedenie len pokrčilo ramenami. Nenastala žiadna zmena. A tak Nina, maximálne znechutená, opustila bežecké trate.

Pre Ninu to bolo ťažké. Zrazu stratila to,čo naplňalo jej život. To, čím zaháňala abstinenciu. Tá nenechala na seba čakať. Udrela znova. A v plnej sile. No už boli abstinencie dve. Nine chýbal svet pretokov, vôňa potu, a zvuk bežiacich nôh. Behávať len tak, okolo rieky ju už nebavilo. A tak chodievala na preteky ako divák. Skrytá, nikým nevidená, pozorovala pretekárov,ktorí podávali slušné výkony pod slušnou dávkou dopingu.

Nina už nebola tou,čo bývala. Už bola niekym iným. Už bola ženou závislou na niečom,čo jej nebolo dopriate..