Nemohla uveriť,že sa to stalo. Že sa po toľkých rokoch ozval a hneď ju aj pozval na kávu. Dlho zvažovala,či ísť alebo sa na to vykašľať. Tak dlho,až sa nakoiec na zvažovanie vykašlala a nechala to na potom.. Na čas, keď sa to bude mať udiať.
Ten čas je náhle tu. On ju čaká v aute na parkovisku a ona premýšľa,či ísť. Vedela,čo to môže spustiť, no napriek tomu všetkému nevedela odolať. Búchala si hlavu o stenu,ale ani to jej rozhodovanie neuľahčilo. Nakoniec sa vzchopila. Zhlboka sa nadýchla a začala sa obliekať. Pôjde.. Aj keď.. Aaale.. Veď je to jedno. Na bolesť je už predsa zvyknutá, tak čo?
Nemohla uveriť, že sa tam chystá ísť. Prečesávala si vlasy a dívala sa na seba do zrkadla. Vedela,že už dávno nie je tou,ktorou bola vtedy. Prešlo pár rokov. Zmenila sa.. Aj psychicky, aj fyzicky. Ktovie,či v nej nájde ešte čosi z toho,čo kedysi poznal. Ona to už nedokázala. Vedela,že je niekým úplne iným. Nedobrovoľne. Vlastne.. Jeho pričinením. Aj jeho..
Odrazu sa jej zaleskli oči. - Sakra, už zase!- V duchu sa napomenula a snažila sa zahnať tie dotieravé myšlienky. Nedarilo sa. Ako aj mohlo,keď ju odrazu čaká dole na parkovisku? Po šiestich rokoch ticha? Po tom,čo ju pred tými rokmi vyradil zo svojho života a to dosť krutým spôsobom? A nie prvý krát? Ako môže byť pokojná,keď cíti,že sa jej opäť pokúša čosi dať? A keď vie,že u neho je to vždy len na chvíľu?
- Ale tak, načo tam potom lezieš? - opýtala sa samej seba. - Prestaň! - zahriakla svoje druhé ja vzápätí a potichu dodala. - Možno ma to oslobodí. Možno sa konečne po tých šiestich rokoch zmierim s tým,že takto to malo byť a že je to takto dobre.. Možno už ani on nebude on.. Možno..- strácala schopnosť premýšľať. - Klameš sa! - výčitka bola tvrdá. - Viem! - priznanie pokorné. - No nedokážem inak.
Vzala si čapicu a šál a vybehla z bytu.
Klameš sa!..
29.10.2009 12:20:08
Komentáre
no a keď tebe zatrúbi pod oknom na parkovisku..
asi budem tiež zvažovať.. :))
no z textu sa mi zdalo
beliv.. ty prekvapuješ.. :)))
ale kukám,že tu už z pléna len nejake torzičko.. :))
Ellie, čuduješ sa? Veď tí, čo tu najviac kričali, zutekali ako myši z vytopených dier,
Nečudo, že to tu viazne a začína to byť celé o ničom.
zuzana.. len mi je smiešne.. že kolkí sa za toto bili..
prečo?.. lebo na facebooku to svoje dielko ukažu len tomu,komu sami chcu a o kom vedia,že bude len do neba chváliť.. :))
to sa potom inak tvorí.. ako po kritike.. :))
hold.. tvrdila som a budem tvrdiť.. blogovanie a komunitu ako taku poserkali blogstretka.. po nich sa to začalo presuvať kdesi celkom inam..
a asi už ani niet cesty späť..
Hm, Ellie, ja som našťastie ani na jednom blogstretku nebola, ani nechcem byť
No, to je ako s nežnou revolúciou: najviac teraz s nostalgiou spomínajú na staré dobré časy tí, čo najviac štrngali.
A tu sa momentálne deje niečo, čo je hodné povšimnutia. V podstate sa končí éra veľkých starých blogerov. Prichádzajú novi, ale je ich akosi priveľa. A primálo z nich vie skutočne dobre písať...
no.. dnes ma blogovanie ako take iny význam,ako sme ho poňali my..
a niekedy prostriedok na zabitie času.. a nudy..
škoda,že sa to už nedá.. :))
kedže môj notebook už zdochol, v debatke môžeme pokračovať zajtra.. už totižto končím.. :))
pekný zbytok dna.. všetkým.. :)
Veru, Ellie, tie naše škriepky mi chýbajú... :-)) Už ma tu nemá kto vytočiť!
Pekný deň aj tebe!
Ell...
s pozdravom ... člen torzička
Čau, člen! :-))
A už tu nie som, idem sa dať vyvenčiť!