realita-muzika-fakty

Už to nechcela. Utiahla sa do svojho sveta rozhodnutá nedovoliť nikomu doň vstúpiť a zmeniť mu farby. Neniesla to ľahko,ale stále si opakovala to staré známe: "Lepšia inteligentná samota,ako hlúpa spoločnosť." A tak si užívala to,čo jej jej svet ponúkal. Bolo toho dosť, len keby..

Keby jej vnútorný svet neobklopoval svet vonkajší. Svet, do ktorého kedysi patrila aj ona. Odrazu nepatrí. Nevie prečo, ani odkedy.. Vie len,že nepatrí.

Alebo vie prečo? Asi áno. Je si vedomá. Nevyla tak,ako vlci. Preto môže byť rada,že ešte prežíva. A vlastne.. Potrebuje to pokrytectvo pre vlastnú existenciu? Vlastne ani nie. Vie celkom slušne vyžiť aj vo vlastnom svete. A sama..

Pretože.. Lepšia ..

Och.. pípla sms.. Roztrasenými rukami netrpezlivo otvárala sms schránku v nádeji. Žiara jej očí bola nepredstaviteľná.

Nepredstaviteľné bolo aj jej sklamanie:
Operátor..


Sklamaná sa zložila na sedačku. Privrela viečka, pod ktorými ju štípali slzy. Už sa jej tam dostali obrazy.. Už sa začínala cítiť dobre v spoločnosti imaginárnych priateľov. Vyrušil ju zvonček.

Znechutene vstala a pobrala sa k dverám. Priložila slúchadlo k uchu.
- Ahoj.. Ideš na kávu? - ozvalo sa v ňom.

Ruka so slúchadlom bezvládne klesla k boku. Rozplakala sa. Šťastím..