realita-muzika-fakty

     Milí moji priatelia!

     Je mi veľmi ľúto,ale musím Vás sklamať.Pokračovanie príbehu Cesta za pohodou už nebude.Možno Vás toto prekvapí.Aj mňa to prekvapilo.Ale rozhodla som sa tak,a tak to zostane.Pokúsim sa vysvetliť prečo..

     Príbeh Mary a jej rodinky bol príbehom mojím.Vlastne je..Stále je..Písaný impulzívne,hneď po akcii.Bola som s ním strašne spokojná.Tešilo ma,že tu visí..Napriek tomu,že nemal číselká ako ostatné články,tešilo ma to..No je niekto,koho to tešilo menej..A preto som sa rozhodla ako som sa rozhodla..Príbeh v písanej podobe neexistuje.

     Ten príbeh nebol len o Mary.Týkal sa ešte jednej osoby,ktorú netešilo,že to tu visí.Veril v silu anonymity.O to nešlo.Ale nemal dobrý pocit z toho,že tu je vystavené jeho ja.Dlho sme sa o tom zhovárali.Nechcel,aby som to mazala..Len mi hovoril o svojich pocitoch..A ja som to chápala..Chápala tak,že som vymazala dve časti..S nepríjemným pocitom,že som zase niečo prehnala..S nepríjemným pocitom paparazziho..

     Viem,je to na pováženie..Každý príbeh je ešte o niekom..Ale na tomto niekom mi záleží..Preto som nezaváhala a urobila to,čo som urobila.A neľutujem..Cieľom mojich článkov nebolo vyvolávať nepríjemné pocity..Ich cieľom bolo niečo úplne iné..A svoj cieľ to plní..Zatiaľ....

    Neviem,kedy sa ku blogovaniu vrátim..Možno ešte dnes,možno až pozajtra..Momentálne cítim zmätok..Je iste veľa toho,čo by som vám chcela..Ale v tento moment mám pocit,že už nedokážem nič..Rozbehla som sa ako víchor..A víchor dorazil do oblasti,kde ho tlmí hustý porast lesa..Ale nebojte sa..víchor nezaniká..Raz naberie svoju pôvodnú silu..A ľuďia si budú zase musieť držať čiapky..))

     Ďakujem Vám..Za trpezlivosť..Za spoločnosť..Za to,že ste ma prijali medzi seba..Nechápte to ako rozlúčku..Len keby náhodou nevyšiel na obed článok,skúste nazrieť aj večer..Možno tam už bude..))

     Mám Vás rada..Verte..



                                                                                                                Miss Ellie