realita-muzika-fakty

   Sobota večer a ja na ceste za zábavou. V meste ma čaká parta kamošiek. Síce idem trošku neskôr,ale to vôbec nevadí. Viem,kde baby nájdem, tak pohoda..Predomnou kráča chalan ovešaný batožinou. Pozorujem ho. Na chrbte veľký batoh, v jednej ruke lyže, v druhej tri igelitové tašky..Je mi ho trošku ľúto,tak reagujem impulzívne..
- "Pomôžem Vám?.." - opýtam sa,keď ho obchádzam.
- "Ak vás to nezaťaží,bol by som rád.." - odpovie on očividne potešený.Beriem mu tašky z rúk a spoločne kráčame chodníkom. Prirodzene sa rozvinie bežná debatka.Bavíme sa na všetky možné témy,pretože s ním sa baviť dá. Dozviem sa,že študuje na VŠ,ale nechcel prezradiť na akej. Dal mi len jednu indíciu - Nitra -. Tak som automaticky predpokladala,že hnojarka. Došli sme na križovatku,kde sme sa mali rozlúčiť. Stáli sme tam ešte asi polhodinku a tému nie a nie uzavrieť.
- "Sme sa slušne zakecali..Ale keď,s tebou sa dá.." - usmievam sa ja.
- "Aj mne sa tak zdá. Vieš čo? Mám nápad..Sestra má tu v meste byt,momentálne prázdny..Ak chceš.." - navrhne nesmelo.
- "Cha - chaa..Viem ja,čo sa v takých bytoch deje.." - rehocem sa ja a zároveň mu podávam ruku. - "Tešilo ma, ďakujem za pár vzácnych myšlienok..A maj pekný zbytok večera."
- "Tak dobre..Ale..Keď už si ty bola taká úprimna,chcem aj ja..K tej vysokej škole..Študujem Bohosloveckú fakultu.." - prezradí mi tajomstvo. Ostávam prekvapená..Vtom tresnem niečo osudové..
- "Ideme na ten byt.." - on sa usmeje a ukáže smer..
- "Tadeto.."

     Byt je maličký,ale útulný. Zapálime sviečky,ja vyberám muzičku,on varí čaj..Vonku nádherne sneží..Púšťame sa do debaty. Debata okolo života. Prečo sa dal na bohoslovectvo,ako sa tam dostal,čo ho k tomu doviedlo..Bavili sme sa o viere,o náboženstve..O živote..Dávala som mu dosť zabrať. Bola som v tom čase dosť na pochybách..Po rozchode s ateistom,ktorý ma dosť "rozhodil". Ivan sa držal..Statočne..Čas plynul,čaj už sme dávno vypili..Aj fľašu červeného. Možno práve to, v kombinácii so všetkým ostatným,zapríčinilo,že sme cítili tak príjemne..bezprostredne..Akokeby sme sa poznali sto rokov. Dokonca som v jednej chvíli mala dojem,že ma túži bozkávať. Díval sa tak divne..S túžbou..Obrovskou túžbou..Až som usúdila,že lešie bude zdrhnúť..Spoločne sme opustili sestrin byt. Vonku do snehu mi ešte po hebrejsky napísal odkaz. Rozlúčili sme sa,padli dva letmé bozky na líca..Obaja sme sa chveli..Najskôr od zimy..Ahoj..Ahoj..A bolo to..Večer pokračoval svojim štandardným spôsobom..

     O dva týždne som došla na disku do obľúbeného podniku. Z jedného boxu sa ozvalo:
- "Ahoj.." - obzrela som sa..Sedel tam jeden chalan..Nemohla som uveriť vlastným očiam.
- "Čo tu robiš?..Teba by som tu nečakala.." - poznamenám šokovana a prisadnem si k nemu.
- "Vlastne ťa tu hľadám..Chcel som ti oznámiť,že som prerušil štúdium.." - povie mi on bez mihnutia oka..Nechápavo ho pozorujem..
- "Ale..prečo?" - zvedavá som.
- "Neviem..Si veriaca v pochybnostiach..A ja som bol v koncoch..Čo ak ma osloví neveriaci?..A..okrem iného..Cítil som..Cítil som niečo,čo cítiť nesmiem.." - nevinne sa usmieval a ja som nechápala. Rozprával tak presvedčivo o svojom poslaní.
- "Ivan..Ja..nerozumiem,čo sa s tebou deje..Ale jedno viem určite..Ty sa už do školy nevrátiš.." - Ivan sa usmial a položil jednoduchú otázku..
- "Zatancujeme si?.." - nemohla som odmietnuť..Tancovali sme spolu..Bez slova.

     Nezdržal sa dlho..A ja...Ja som ho nikdy viac nevidela..Len viem,že sa oženil..A dúfam,že je šťastný..Že to nikdy neoľutoval.