realita-muzika-fakty

Vytlač príspevok
Odporuč príspevok
Bookmark and Share PRIDAŤ NA VYBRALI.SME.SK

Marek: Môžete mi urobiť testy plodnosti?

Marek sa celý nedočkavý ponáhľal za Monikou. V tej unáhlenosti prehliadol aj profesora,ktorý práve vyšiel z vyšetrovne.
- Pán Hájek? - počul za sebou oslovenie a hneď sa aj otočil.
- Pán profesor, - podal mu Marek ruku. - Prepáčte, nezbadal som vás.
- Nevadí pán Hájek. Idete za Monikou? Príďte potom za mnou,keď si nájdete chvíľku. - pozval ho profesor,ale Marek bol príliš netrpezlivý.
- Nemôžeme hneď pán profesor? - prosba v jeho očiach bola obrovská.
- Ale isteže. Nech sa páči do mojej pracovne. - usmial sa profesor a gestom mu naznačil smer,hoci Marek vedel,kde sa nachádza.

Len čo sa usadili do sedačky, Marek nevydržal.
- Tak ako pán profesor. Viete niečo o mojom dieťati? - Marekova nervozita bola badateľná, no profesor to chápal. Sám prežíval podobné situácie. Keď si spomenul,ako sa s manželkou snažili počať dieťa, na pravidelné sklamanie,ktoré každým mesiacom rástlo. Ako sa rozhodli pre to urobiť možné a nemožné. Pozná tú nervozitu. Ako dobre ju pozná. Ale im zabrala až hormonálna liečba. Teraz majú detičky dve. A tak sa z nich tešia, aj keď.. Pocity sú nezabudnuteľné. Profesor si vzdychol a vstal z kresla.
- Máte auto? Myslim,že by vám prospelo niečo na upokojenie. Koňak? - opýtal sa zdvorilo,ale na odpoveď nepočkal. Vytiahol z barovej skrinky fľašu jantárovej tekutiny a dva poháre. Nalial obom aj keď sebe len na dno a rozhovoril sa.
- Pozrel som v archíve. Pán Hájek, máte syna. Neviem,ako sa volá teraz. Od nás odhádzal ako Jakub. Možno mu to meno ostalo. To neviem. Vzali si ho z dojčenského ústavu. Konzultoval som to s nimi. Vedia o vás. Obráťte sa tam na pani riaditeľku Bláhovú. Je to moja bývalá spolužiačka z gympla. Pomôže vám.
Marek onemel. Chvíľu sa len tak díval na profesora a potom vlial do seba obsah napoleonky.
- Takže... Mám syna? - šok zobrazujúci sa na tvári vystriedal široký úsmev. - Ja mám syna? - Skríkol ešte hlasnejšie.
- Áno, pán Hájek. Máte syna. - usmieval sa na široko aj profesor.
- Ďakujem. Veľmi pekne ďakujem. - ďakoval mu Marek roztržito. Ruky sa mu chveli. Ruky a aj hlas.
Profesor mu nalial ešte jeden a povedal.
- Auto si môžte nechať tu v areali pre zamestnancov. Zajtra si ho príďte vyzdvihnúť. Aj Moniku zajtra prepustíme. Jej stav sa stabilizoval. - profesor dávkoval Marekovi same dobré správy.
- Ďakujem. Za všetko ďakujem. Veľmi ste nám pomohli. Sme vám nesmierne zaviazaní. - Marekova vďačnosť nepoznala hraníc.
- A ešte niečo. - zastavil ho profesor vo dverách a na kus papiera napísal svoje súkromné telefónne číslo. - Pre každý prípad, keby ste potrebovali pomoc. - povedal profesor podávajúc mu papierik.
- Ja.. Nemám slov. Niet slov,ktorými by som vám vyjadril svoju vďaku. - ďakoval rozrušený Marek.
- Viete Marek. Strašne vám držím päste. Strašne. Prešli sme s manželkou niečim podobným,tak preto. Urobím všetko preto,aby ste našli svoje dieťa. - profesor sa usmial a Marek ďalej stál bez pohybu.
- Smiem ešte jednu otázku? - povedal nesmelo Marek.
- Nech sa páči. - povzbudil ho profesor Adam.
- Môžte mi tu urobiť testy plodnosti? Rád by som to mal potvrdené. - Marek hovoril ticho, nesmelo.
- Samozrejme, že môžme. To je ten najmenši problém. Zariadim to a dám vám vedieť presný termín. Chápem,že je to urgentné. Budem sa snažiť to posúriť,nech tu nemusíte tráviť celý rok.. - usmieval sa profesor a Marek len prikývol hlavou.
- Ešte raz.. ďakujem.. - vyslabikoval Marek to zázračné slovíčko a premáhal svoju túžbu profesora objať. - Idem to oznámiť Monike, tá bude prekvapená. Neublíži jej to? - ešte si overil.
- Ale nie, nemalo by.. A keby,tak sme predsa tu. - smial sa profesor a rozlúčil sa s Marekom.
- Tak..veľa šťastia, pán Hájek.
- Zíde sa. Prajem aj vám pán Adam. Aby vám vaša pomoc bola tisíckrát oplatená. - podal mu ruku a s maximálnym šťastím opustil profesorovu pracovňu.

Až na chodbe zistil,že mu je profesor nesmierne sympatický. Iste to bude férový chlap.

Cestičky života | stály odkaz

Komentáre

  1. a dalsi diel kedy?
    A vobec - kazdy je prilis kratky...dobre sa cita&ju...
    publikované: 20.08.2008 12:31:24 | autor: hanka (e-mail, web, neautorizovaný)
  2. hani..zajtra...o desiatej..:)))
    vydržíš?..:)))
    publikované: 20.08.2008 13:29:35 | autor: MissEllie (e-mail, web, autorizovaný)
  3. :)
    to teda neviem...
    publikované: 20.08.2008 13:49:55 | autor: hanka (e-mail, web, neautorizovaný)
  4. Ellie, čo sa to deje?
    Bol som tu na stránke, vyzeralo to, že ťa navštívila Kitiucsib, pekne to bolo spravené. I koment som poslal, asi nedošiel, lebo som sa zabudol prihlásiť a meno som nedopisoval... Pekný balónik to bol. A zrazu chýba aj článok "musííííím".
    Sorry, že som sa nevyjadril k článku, ale bol som paf z dizajnu...
    publikované: 20.08.2008 23:09:42 | autor: lasky (e-mail, web, autorizovaný)
  5. Lasky...:)))))..bude..neboj....
    len kitička bola už unavena a pri tamtom dizajne nebolo vidieť,kto píše koment..a tak sme to nechali zatim tak..že to kitiova doladí..

    dakujem za pochvalu..aj ja sa na new dizajn teším..:)))

    chválim tvoju pozornosť..:)))
    publikované: 20.08.2008 23:11:26 | autor: MissEllie (e-mail, web, autorizovaný)
  6. Ellie
    byť ľudským a chápajúcim je nad všetky zákony . len musíme vedieť ku komu máme prejaviť našu dôveru . aby nebola zneučitá . potom už nikto nebude prihliadať na ľudskosť , dobroprajnosť , dôveru .
    publikované: 21.08.2008 20:22:04 | autor: topas234 (e-mail, web, autorizovaný)
Pozor, na konci je potreba spočítať neľahkú matematickú úlohu! Inak komentár nevložíme. Pre tých lenivejších je tam tlačidlo kúzlo.



Prevádzkované na CMS TeaGuru spoločnosti Singularity, s.r.o., © 2004-2014