Marek s Patrikom sedeli pri stole a mlčali. Ani jeden z nich nevedel,čo povedať. Ticho v miestnosti rušil len štrngot lyžičky o sklo, keď si obaja nervózne miešali kávu.
- Prehnal som to, prepáč.. - povedal Marek ticho.
- Marek, nič si neprehnal. Konal si adekvátne k situácii, v ktorej si bol. Len.. Veď vieš.. - oponoval mu Patrik mierne. - Nevyčítaj si to,čo sa deje s Ivanou. Nie je to tvoja chyba. - Patrik stíchol.
- A čo ak áno? Mal som byť vtedy s ňou. Nenechať ju ísť. Neopustiť ju. Nevyrvať si ju zo srdca. Veď som ju miloval! - Patrik počul v Marekových slovách zúfalstvo.
- Vieš Marek, keby všetci urobili to,čo majú, tak by na tomto svete bolo úplne inak. Sme len ľudia. Nie kamene. Tie riešia situáciu len tak,ako môžu. Stále majú len jednu možnosť. Zatiaľ čo ľudia sa rozhodujú. A ja verím,že pre tvoje rozhodnutie si mal dobrý dôvod. Veľmi dobrý dôvod. - Patrik hovoril ticho,aby nerušil Ivanu za dverami.
- No.. Odmietala ma. Teraz už viem,prečo. Vtedy som to nevedel. A tak som šiel - presvedčený o jej neláske. A ona ostala sama a tehotná. - Marekov hlas sa triasol.
Patrik natiahol ponad stôl ruku a položil mu ju na plece v znamení podpory, pochopenia, priateľstva. Ešte dlho takto sedeli, obaja pohrúžení do vlastných myšlienok.
Strhli sa až na buchnutie dverí. Monika v nich stála unavená, s mokrými fľakmi na šatách. Rukami si kryla malinké bruško. Obaja na ňu spýtavo hľadeli.
- Pomohla som jej okúpať sa. Už spí! - povedala Monika a klesla na stoličku.
- Prečo si nás nezavolala? Pomohli by sme ti. - povedal Marek vyčítavo.
- Rozprávali ste sa? - opýtal sa Patrik.
Monika pozrela na jedného, potom na druhého, privrela oči a zosunula sa zo stoličky pod stôl na zem. Marek s Patrikom okamžite vyskočili Monike na pomoc. Tá bola v bezvedomí. Patrik už volal záchranku,keď Marek kľačiaci pri Monike na zemi zbadal rozširujúcu sa škvrnu krvi medzi jej nohami. Spolu s Patrikom ju presunuli k stene tak,aby nohy mala opreté o ňu. Monika stále nereagovala. Marek už nedokázal zadržiavať slzy. Cez ne sledoval,ako sa Patrik pokúša prebrať Moniku k životu.
Marek: Mal som byť vtedy s ňou. Nenechať ju ísť. Neopustiť ju. Nevyrvať si ju zo srdca..!!!
10.10.2008 08:48:11
Komentáre
este,este..