Marek sedel v kresle, neschopný slova. Tak chalan,ktorého pred chvíľkou videli s riaditeľkou, je jeho syn? Neskutočné. Zasiahlo ho to ako blesk. Riaditeľka to vnímala silno. Vnímala aj Moniku, ale tá túto informáciu už dávno predýchala. Darmo raz, ženy sú oveľa praktickejšie. Nikto ju nepresvedčí o opaku.
"Aké máme možnosti, dostať Jakuba do opatery?" - opýtala sa Monika vediac,že Marek je mierne mimo.
"No.. Ťažko povedať. Všetko záleží na súde. V rodnom liste nie ste zapísaný ako otec, a to veci dosť skomplikuje. K tomu všetkému ste rozvedený a.. "
"My sa vezmeme.. " - prerušil ju Marek náhle. - "Že Monika? Vezmeš si ma?"
Monika najprv nemohla dýchať. Začudovane pozerala na Mareka a slzy jej naplnili oči. Takto si požiadanie o ruku nepredstavovala. Ale zase. Ide o Jakuba. Jakuba a Mareka. Monika chvíľku váhala. Napätie v miestnosti sa dalo krájať.
"Vezmem" - zašepkala Monika a Marek ju silno objal. Obaja sa usmievali.
Prítomnosť riaditeľky ich nerušila. Objímali sa usmievajúc aj ďalej. Pozorovala ich a premýšľala,či urobila dobre. Jakub bol dieťa, ktoré si za tých krátkych desať rokov prežilo dosť zlého. Šiel z rúk do rúk, z rodiny do rodiny. Najprv si ho vzali, potom ho vrátili, keď čakali vlastné dieťa. Druhá rodina ho vrátila len tak, vraj si ho rozmysleli. Teraz mal rodinu. Ale náhradná mama ochorela. Vážne a ťažko. Jakub sa sám pýtal späť do ústavu. Vedel,že otec má čo robiť s mamou a nechcel byť na obtiaž. Znášal to ťažko. Bol s nimi 5 rokov, mali spolu krásny vzťah. No život je raz taký. Všetko je poznačené pominuteľnosťou. No títo dvaja by mu mohli byť dobrými rodičmi. Jeho biologický otec,ktorý ho sám vyhľadal. A žena,ktorá jej bola na prvý pohľad sympatická. Vyzerá síce trošku strápene,ale tomu isto je už koniec. Nemohla si nevšimnúť to šťastie a lásku medzi tými dvoma. Riaditeľka sa usmiala. Jakubovi konečne svitlo na lepšie časy.
Marek objímajúci Moniku obráti pozornosť na riaditeľku. "Čo ešte musíme vybaviť?"
"No.. Papierovačky. Dajte mi vaše doklady. Pripravím papiere. Musíte sa dohodnúť s bilologickou matkou dieťaťa,aby vás zapísala ako otca do rodného listu. Bude to problém?"
Mareka to zaskočilo - "Neviem.." - pošepol.
"Nebude.." - povedala rohodne Monika.
Riaditeľka sa na oboch usmiala a začala písať.
"Pani riaditeľka, smiem ísť teraz za ním?" - Marekova otázka prekvapila aj Moniku.
Riaditeľka sa dvihla a na dlho sa zadívala na Mareka. Po čase jej to bolo jasné.
"Ale isteže, prečo nie?" - prikývla a zavolala na sekretárku.
Marek opustil miestnosť nasledujúc ženu,ktorá ho viedla za svojím synom. Monika ostala v riaditeľni odpovedať na otázky riaditeľky, keby nejaké boli.
Jakub netušil,že sa jeho život práve radikálne mení..
Marek: My sa vezmeme!..
03.10.2008 03:39:43
Komentáre
Ellie, nemám mozillu, zle sa to číta...
Každého čitateľa, čo odíde kvôli technickým problémom, je škoda...
Zuzana..ja tu pridem v práci cez explorer a nemám tam ten čierny pás..
jasne,že je to škoda..ale..viac pomôcť neviem..jedine,že tam dám link na stiahnutie mozilly..:)))
To ja len tak... Reku, že škoda, že si to neviem celé prečítať...
Zuzana..stiahni si..
určite neolutuješ..a nie len kvôli blgou. Mozilla je rýchlejšia a prehľadnejšia. Aj keď.. explorer už v mnohom pokročil,ale na Mozillu stále nedám dopustiť..:)))
nájdi tam na ľavom boku "na stiahnutie"..pak už viš,čo ďalej..:)))
No, to nechám na môjho Sádrovača, až sa vráti domov, lebo ja , vychýrený technický antitalent,
Pravdupovediac, mozillu som už mala, ale tak som sa hrala s mojou striebrono kráskou, že som ju dáko (neviem ako) došahala a nefunguje...
:-))
Ale potom prečítam...
jasne...radšej neskúšaj, máš to domrviť..:)))
samej mi to je záhadou..:)))
Ja som zas talent na mrvenie... :-))
Tak. Správny chlap. O takých sa ti ani nedá písať. Sú takí fajn, že si ich radšej necháš iba sama pre seba.
dik za nove casti, potesuju :-)