realita-muzika-fakty

Marek nebol doma ešte ani päť minút,keď sa ozval zvonček ohlasujúci návštevu. Nemusel byť nejaký extra veštec,aby vedel,že je to Rado alebo niekto z jeho rodiny. Interným zariadením otvoril vchodové dvere a počkal si pri otvorených dverách bytu na prichádzajúcu návštevu. Výťah zastal a z výťahu vystúpil Rado s ich rodičmi. Marek by klamal,keby tvrdil,že ho to neprekvapilo.

- "Vítajte" - povedal jednoducho a uvoľnil im vstup do bytu. V očiach mamy čítal zvedavosť. Pohľadom lietala po byte a očividne hľadala svoju nevestu. Na octovi zase Marek badal,že je mu to výsostne nepríjemné a že prakticky je to proti jeho vlastnej vôli. Obaja synovia vedeli,ako veľmi nerád otec mame ubližuje. A vedeli aj to,ako mame záležalo na tom,aby ich okolie bralo ako slušnú a šťastnú rodinku. A tak občas svojimi rozhodnutiami robila nešťastnými iných. Ale zase, všetci sa v tomto smere vymakali na profesionálov a nikto už na sebe nevôľu nedával poznať.
- "Ahoj Marek." - povedala mama,keď očami preletela byt a zistila,že je prázdny. Vrátila sa k staršiemu synovi a vybozkala ho na obe líca,tak,ako to mala vo zvyku,odkedy si Marek pamätá. - "Nevyrušujeme?" - dodala otázku a Marek z nej cítil sarkazmus.
- "Ale nie..Ako by ste aj mohli. Sadnite si. Urobím kávu.." - povedal Marek a viedol svoju návštevu do obývačky.
- "Je takmer obed. Čo vás sem donútilo prísť?" - opýtal sa z kuchyne, keď pripravoval kávu.
- "Mama.." - počul otca zakričať so známkou nechute v hlase.
- "Ale Milo.." - mama sa ako vždy ohradila,ale nemala čas sa teraz naťahovať s manželom. Zaujímalo ju iné. Počkala si na Mareka a len čo priniesol kávu na stôl spustila paľbu.
- "Kde je Monika?" - priama otázka. Mareka zamrazilo. Nevedel,čo má urobiť. S Monikou sa nedohodli na ďalšom postupe a on nevedel,či to má tajiť,alebo nie. Na jednej strane, je to aj Radovo dieťa. Má právo..Ale zase.. Svoje právo pošliapal tým,čo urobil.. Nevedel sa rozhodnúť.
- "Odišla.." - povedal Marek jednoslovne a upokojoval sa,že ani neklamal.
- "Odišla? A kam?" - pýtala sa mama ale Marek nemal chuť to rozoberať.
- "Mami..A čo záleží na tom,kam odišla? Podstata je,že odišla, nie?" - Marekov hlas znel rozhodne.
- "Marek. Nezvyšuj na mňa hlas. Pýtam sa,lebo ma to zaujíma. Prečo vlastne odišla?" - napätie v izbe vzrástlo. Marek v okamihu pochopil,že rodičia nevedia. Pozrel spýtavo na Rada,ale ten zahanbený sklonil hlavu.
- "Prečo mama?" - Marekov hlas znel ako škrípajúci kov. Mrazilo z neho. - "Tak ja ti poviem prečo. Pretože máš syna,ktorý nevie udržať svoj poklad v gatiach. Preto.." - Marekov pohľad upretý na Rada mame naznačil všetko.
- "Marek prestaň.. " - vybuchol Rado,ktorý doteraz sedel ticho. - "Vieš,ako to bolo. Zviedla ma. Provokovala. Nedalo sa inak. Bolo to silnejšie,ako ja." - bránil sa chabo Rado.
Mama s otcom sedeli chvílu bez pohybu omráčení prekvapením. Nakoniec sa otec postavil a povedal.
- "Týmto naša misia skončila, že mamička?" - opýtal sa manželky,ale tej bolo jasné,že na odpoveď nečaká.
- "Radko..čo si nám to urobil? Ako si mohol? Ako teraz vyjdeme medzi ľudí?" - opýtala sa šokovaná mama so slzami v očiach.
- "Len toto ťa zaujíma? Mama, prišiel som o ženu a teba zaujima,ako vyjdeš medzi ľudí?" - Radov hlas sa trasie.
- "To nedovolím!" - vykríkla hystericky mama a všetci na ňu prekvapene pozreli. - "Monika sa musí vrátiť..!"
- "Nie mami..Nemusí nič.. Jej nevôľa žiť s mužom,ktorý ju podviedol na vlastnej svadbe, je silnejšia,než ona sama." - povedal Marek ticho vediac,čo týmto matke spôsobí.
Mama sedela chvíľu v apatii. Potom sa postavila. Otec ju chytil popod pazuchu,lebo  sa zdalo,že každú chvíľu odpadne. Pomaly ju viedol k dverám a ona neprostestovala.
- "Majte sa.." - povedal otec od dverí a už ich nebolo.

Marek pozrel na Rada. Ten mal v očiach strach.
- "Čo mám teraz robiť ja?.." - opýtal sa bezradne.
- "Zbaľ sa a vypadni z krajiny!" - povedal tvrdo Marek. - "A to ti neradím ako nepriateľ,ale ako tvoj brat."

Rado prikývol na znak súhlasu a Marek vytiahol fľašku slivovice. Obaja to potrebovali..