realita-muzika-fakty

     Ivane sa konečne podarilo dohodnúť si s ním stretnutie. No cítila,že posledné. Cítila to v kostiach,i v srdci..I vo všetkých 6tich zmysloch. Celý deň bola bez nálady. Celý deň spomínala na všetko krásne,čo spolu zažili..Aj na ich prvé rande v jednom maličkom bariku.

     Oliver ju zaviedol do maličkého bariku na kraji mesta. Ivana si ho hneď zamilovala. Ako tak sedeli a čakali na čašníčku,vnímavej Ivane neunikol párik pri veďlajšom stole. Ona plakala,on vyzeral chladne,ba až odmerane..Rozchádzali sa..Ivane to bolo hneď jasné.
- "Hm..zvláštne..Tam niečo končí..Tu niečo začína..Neviem,či to nemám brať ako vyhrážku.." - nedalo Ivane neupozorniť na to Olivera. Chcela poznať jeho reakciu. Oliver sa obzrel.
- "No..vždy niečo začína..A niečo končí..Ale koniec starého znamená začiatok nového..Nemyslíš?" - poznamenal s otázkou na konci. Ivane sa odpoved páčila. Milovala odpovede so súčastne položenými otázkami. Nedovolili diskutérom rozhovor ukončiť. Ale..Tentokrát si to žiadalo ukončiť. A tak Ivana vyhlásila:
- "Keď sa my budeme rozchádzať,nebude sa plakať. Ale objednáme si šampus..Pripijeme najprv na to,čo bolo..A potom na to,čo bude.." - na tvári jej pohrával jemný úsmev.
- "Iv..ešte len začíname..Prosím..nehovor už o konci.." - riekol sladko Oliver a chytil Ivanu za ruky. No Ivanu nepresvedčil..Ivana vedela,že aj toto príde. A tušila,že čoskoro.

    Neschádzalo jej to z mysle. Táto spomienka. A tušila,že sa dnes toho šampusu napije. Pomaly sa blížila dohodnutá hodina. Ivana starostlivo vyberala oblečenie a doplnky. Čo ako sa snažila hrabať sa vo farebnej časti skrine,nepodarilo sa..Darmo raz..Keď je duša nalomená,žltá vám nesadne. A tak v čiernobielej kombinácii zahalená do vôňe Obsession od Calvina Claina vybrala sa do obľúbeného baru na šampanské.
     Keď prišla,už tam sedel. Nevidel ju a tak si ho obzrela. Bol iný.Len tri týždne a ako sa zmenil. Lyžovačka mu dodala čosi zvláštne. Spokojnosť. Ivane bolo jasné. Je za tým iná ženská. Ani sa nečudovala. Od začiatku vedela,že nebola pre neho. A on pre ňu. Aj keď intelektualovo a duševne si sedeli..Ba aj fyzicky..Oj..A ako..Ale postavením boli z iných svetov..
- "Ahoj.." - pristúpila k stolu s úsmevom. Oliver vyskočil..
- "Ahoj.." - dal jej letmý bozk na každé líce  - "Toto je pre teba. Z nášho skleníka..Viem,ako ich miluješ.." - Ivana ich fakt milovala. Biele kaly..Neskutočný zážitok,keď ju vzal k nim do skleníka a tam vo veľkom rozkvitali biele kaly..Odbehla v myšlienkach..Prebrala ju až čašníčka.
- "Vítajte u nás..čo to bude tentokrát?.." - opýtala sa Števka, jedna z dvoch čašníčok.
Ivana s Oliverom sa zahľadeli do oči toho druhého. Na moment ostalo ticho. Každý začítaný. Ivana čítala jasne a potláčala slzy. Jednohlasne vyhlásili
- "Fľašu šampanského.."
Števka sa začudovala..Šampanské nikdy nepili. Ale..Neriešila,obslúžila ich,kvety dala do vázy a nechala túto divnú spoločnosť napospas ich osudu.
Ivana s Oliverom popíjali šampanské a bavili sa tak,ako inokedy. Ivane sa podarilo potlačiť svoj žiaľ. Nechcela,aby ju videl plakať. A tak sa bavila a bola očarujúca..
     Keď  vyšli pred bar,zrazu bolo jasné,že je koniec..Tuho rozmýšlala,čo teraz..Ako to zabaliť?
- "Kam chceš ísť teraz?" - opýtal sa Oli a Ivana čítala v jeho očiach starosť.
- "K tebe..Ak ti to neprekáža..Chcem ísť ešte naposledy k tebe.." - povedala Ivana neprítomné. Myšlienkami uletená niekde inde.
- "Poď.." - povedal Oli a natiahol k nej ruku. Ivana sa jej chytila. Vonku bolo šmykľavo,december..Mesto s vianočnou výzdobou lákalo. A tak Oli nechal auto pri bare a šli k nemu pešo.
     U neho v byte Ivanu prepadla nostalgia. Mlčky pustila muzičku,jemu tak blízku..jej tiež..Aj keď ju počula u neho prvý krát..Dotykom sa lúčila s vecami v jeho vlastníctve a jej tak blízkymi..Všetko trvalo tak dlho..Ako v spomalenom filme..Oliver sa zvalil do sedačky a Ivana putovala očami a rukami po byte. Nakoniec vzala do rúk košeľu,ktorú nosievala po slastných chvíľkach milovania. Objala ju a zvalila sa k Oliverovi. Už nedokázala ukrývať..Slzami sa jej leskli oči. Oliver sa neudržal a objal ju. Ivana sa neudržala a objala ho tiež..
- "Miluj ma..Miluj ma tak,ako posledný krát.." - zašepkala mu do ramena s už spusteným plačom.
     Milovali sa..A bolo to nádherné..Tisíckrát krajšie,ako všetky milovania pred tým..
    Nad ránom Ivana vstala,zahľadela sa na Oliho,ktorý spal vedľa nej. V spánku ju objímal,ale ju to objatie ťažilo. Pocítila silnú túžbu..Vyskočila z postele,potichučky sa obliekla. Nechcela Oliho zobudiť. Nechcela zažiť tu trapnu chvíľu. Obliekla si bundu,obula čižmy a už odomykala dvere,keď sa jej za chrbtom ozvalo rozospaté
- "Ivana?.." - Ivana medzi dvermi stuhla. Otočila hlavu,zadívala sa na rozospatého Olivera spýtavým pohľadom.. - "Ostaň.." - zašepkal Oliver. Ivana sa vrátila. Končeky prstov mu priložila na pery. Usmiala sa a s úsmevom zabuchla za sebou dvere.
     Keď vyšla z vchodu,zistila,že krásne sneží. Velikánske snehové vločky tíško padali na zasneženú zem. Nahodila kapucňu a vykročila. Pred oknami jeho bytu pocítila,že je tam..Otočila sa..Dvihla hlavu k oknu. Bol tam..
     Zamávala mu a rozbehla sa preč..Preč spred jeho okien..Preč z jeho života...