realita-muzika-fakty

Marek bol nahnevaný. Nahnevaný na celý svet. Na dážď,ktorý mu spomaľoval cestu, na Ivanu,ktorá si zvolila zlú životnú cestu a aj na seba,že jej v tom vtedy dávno nevedel zabrániť. Bol nahnevaný aj na svojho brata, dokonca aj na Moniku,že Radovi nevedela odolať, že nevidela, koho si to vlastne berie. Teda..nevidela to skôr,ako si ho vzala. Marek bol nahnevaný, no napriek tomu ešte zašiel k Monikiným rodičom. Síce to bolo kus od ruky,ale nemohol ich nechať v neistote, a tak to riskoval. Už bolo takmer tri ráno ale Marek si to aj tak musel overiť. Keď bude v ich dome tma,tak zvoniť nebude, rozhodol sa.O chvíľku už zaparkoval pred Monikiným domom. Jeho intuícia bola správna. V dome sa svietilo a Monikina mama mu vyšla v ústrety až na dvor. Bola značne vystrašená.

- "Poďte teta dnu, prechladnete.." - povedal Marek pokojne a objatim okolo pliec viedol vystrašenú a uplakanú matku do bezpečia domu.
- "Marek..Kde je moja dcera? Čo sa vlastne stalo? Odišli ste tak náhle. Kde sú všetci?" - Monikina mama vyslovovala slová len sťažka. Bránil jej v tom plač a silné rozrušenie.
- "Teta...neplačte. Monika bude v poriadku. Už je dosť veľká, zvládne to. Len to potrebuje čas." - povedal Marek upokojujúcim hlasom ale v duchu potláčal obavy o zdravie tejto ženy. Rozrušenie bolo silné a pani si rukou pritláčala hrudník. Marek dúfal,že jej srdce to unesie.
- "Chcem vedieť,čo sa stalo. Som jej matka a mám o ňu obavy." - trvala na svojom.
- "Tak dobre. Rado Monike strašne ublížil. Tak strašne,že Monika nie je ochotná s ním ďalej žiť. Aspoň zatiaľ. Kým to prebolí. Chce odísť z mesta." - povedal Marek a zahľadel sa do zeme.
- "Nie je ochotná? Len tak..z rozmaru? Veď sú manželia. Preboha..čo si ona myslí? Že manželstvo je hra? - rozrušenie ženy sa stupňovalo. - "manželstvo nie je len "láska ľúbim ťa"..manželstvo je aj o kompromisoch, ústupkoch, tolerancii..Panebože, čo si vlastne tá moja dcéra myslela? Čo čakala od svadby? Žeby ďalšia naivná nevesta? A ja som si myslela,že som ju vychovala dobre. Že pochopila všetko to,čo som sa jej snažila za všetky tie roky povedať." - žena si sťažka sadla na stoličku a prudko dýchala. Marek sa už na to nemohol dívať.
- "Teta..Vychovali ste ju dobre. Monika je výnimočná žena. To len Rado je hajzel. Verte mi, to ublíženie bolo dosť veľké na to,aby Monika reagovala ako reagovala." - Marek  čupel pri nohách Monikinej mamy a držiac ju za ruky snažil sa ju upokojiť.
"Chcem vedieť,čo to bolo.." - zašepkala Monikina mama ticho a rozhodne.
Marek si vzdychol a vypustil to zo seba.
- "Monika prichytila Rada s inou ženou. Bol som pri tom. A ostanem s Monikou, kým nebude opäť v bezpečí. Nenechám ju v tom samu. Len som chcel,aby ste vedeli,že je so mnou a prečo je so mnou. Hneď,ako to bude zvládať aj sama,tak ju nechám zariadiť si život podľa svojho. Zatiaľ cítim za Moniku zodpovednosť. Možno aj preto,že Rado je môj brat." - Marek sa nedokázal dívať na bolesť ženy. Tá ňou úplne stuhla.
Marek vstal. Už musím ísť za ňou. Nech nie je sama. Len som chcel,aby ste vedeli,kde je a ako je. Aj ked, ona sama to nechcela. Nepriala si to. Hanbí sa. Aj preto chce odísť z mesta. Odídeme spolu. Dám na ňu pozor" - povedal Marek a pobral sa na odchod.
- "Marek..počkaj." - zastavila ho Monikina mama a vstala zo stoličky.Pristúpila k nemu a dala mu na čelo požehnanie.
- "Nech Boh sprevádza tvoje kroky a drží nad vami oboma ochrannú ruku.." - povedala s plačom a dodala ešte - "si skvelý chlapec. Vždy som si myslela,že si moja dcéra mala radšej vybrať teba. Len keby.." - nedopovedala. Nemusela. Marek vedel,čo chcela povedať. Bol rozvedený. A to je pre ňu, silne nábožensky založenú, horšie,ako keby bol neveriaci.

Marek vyšiel z domu do dažďa a pobral sa k autu. Neotvoril hneď dvere. Nastavil tvár dažďu aby trošku upokojil to,čo v ňom vyvolala dnešná noc. Chvíľu tam tak stál a potom sa pobral domov. Domov k tej,ktorú miloval..A ktorú milovať nemohol..