realita-muzika-fakty

- Mamííííí.. Mám korunky. Veľa! - kričí mi môj 5ročný syn do kecafonu.
Prvý moment som nenachádzala slová. Prenikol ma strašný strach pri predstave, za čo moje 5ročné dieťa mohlo dostať peniaze. A veľa! Jasne,že ma napadli pedofili alebo minimálne únoscovia detí.
- Poď okamžite hore. - pozvem svojho syna prestrašeným hlasom. Poslúchol. Prišiel. V jednej ruke zmrzlina, v druhej zovreté bankovky, v očiach neskutočný výraz šťastia.
- Odkiaľ máš peniaze? - pýtam sa ho berúc podávané bankovky.
- Mami. Ja som našiel jednu a chlapci mi vymenili za veľa. - tvári sa víťazoslávne môj šťastlivec..
Na rýchlo prerátam hotovosť. Mal tam asi 280 sk. Pozriem na neho s otázkou v očiach a on vysvetľuje.
- Našiel som jednu. A takí velkí chlapci mi vymenili za veľa. - usmieva sa ušpinenou pusou.
- A zmrzlinu máš odkiaľ? - pýtam sa ja s vidinou nejakej drogy v zmrzline od zlého uja.
- Kúpil som si. Aj keks. - úsmev zo špinavej pusy neschádza.
- Aha.. No dobre. - usmievam sa už aj ja. - A akú veľkú korunku si našiel?
- Neviem. - jasné..má 5 rokov..ako môže poznať?
Vytiahnem peňaženku a začnem od 50tky..
- Takú?
- Nie - pokýve môj syno hlavou a ďalej líže zmrzlinu. Kýve ňou aj pri dvestovke dokonca aj pri päťstovke.
Prikývne až keď vytiahnem z peňaženky tisícku.
- Takú mamka. - očká mu svietia, pery naširoko roztiahnuté odhaľujú drobné zúbky..
- Michal.. - chvíľu sa na neho dívam pripravená mu vytmaviť,akú kolosálnu hlúposť urobil. No zarazím sa. Už som ako všetci. Dostanú prst a chceli by celú ruku.

A tak sa skloním k vlastnému dieťaťu a pritúlim si ho k srdcu.
- Ty moje trdlo malé. Naučím ťa hodnotu koruniek. Už ťa nikto neobtiahne. Aj keď, aj 300 sk je dosť. Budeš mať na jarmok - na kolotoče. - smejem sa s ním.
- Hurááááááááá...kolotočeeeeeeeee... - kričí môj syn a uteká von, pochváliť sa kamarátom.

Zavrela som za ním dvere. So srdcom naplneným obrovskou láskou som šla uvariť jeho obľúbený čokoládový puding.
A keď príde, tak mu naň nastriekam obrovský kopec šlahačky - rozhodla som sa a pustila sa do práce.