realita-muzika-fakty

Všimla si ju hneď. Jej mrkvovo červené kučeravé vlasy nešlo prehliadnuť. A už vôbec nie pri jej výške. Skrátka, musela to byť ona. Nezapochybovala ani na chvíľku. Sedela pri okne kaviarne a nevedela,čo robiť. Mala sto chutí vybehnúť za ňou na ulicu a a zastaviť ju. Vzápätí ju pochytil strach. Strach z jej reakcie. A tak ju len nemo sledovala a v zamyslení si miešala kávu. Vtom sa rozhodla. Otvorila kabelku a horúčkovito hľadala mobil. Konečne. Jediným šťuknutím vytočila jej číslo. Ešte stále ju mala v rýchlej voľbe. Ešte stále pod číslom 1. Zahryzla si do pery, keď začula v slúchadle vyzváňací tón. Prichytila sa pri tom, že túži,aby jej nedvihla.

Nestalo sa. A ani ju to neprekvapilo. Jej túžby predsa nikdy neboli podstatné. Pre nikoho. Ani pre ňu samu.
- Och.. Ria.. Ahoj.. - ozval sa v slúchadle veselý hlas. - Prekvapila si ma.
- Ahoj Yv.. - Ria si ďalej hrýzla peru. - Ak je to tak,tak to mám pre teba prekvapenie ešte väčšie. Práve som ťa videla prechádzať okolo. Sedim v kaviarni. V "tej" kaviarni. - Ria stíchla. Pozorovala postavu s hustými červenými vlasmi, ktorá práve prudko zastala. Tak prudko, že do nej narazil jeden pán v obleku, ktorý mal rovnako naponáhlo.
- Čože? Ria.. ty si v meste? - opýtala sa neveriaco.
- Áno.. Ešte áno. - odpovedala Ria.
- Hneď som pri tebe. - povedala rozhodne. Ria videla,že sa otočila smerom k nej.
- Yv.. Nie..Teda.. Neviem,či je to dobrý nápad.
- Nechceš?
- Bojím sa..
- Čoho?
- Že ti už neodolám..
- Chápem.
- Vážne? Ja nie.
Chvíľu bolo ticho. Ani jedna nevedela,čo povedať..
- Idem k tebe. Počkaj tam. - rozhodla sa Yv a vykročila smerom ku kaviarni.
- Ale.. - stihla povedať Ria a už ju prerušil obsadzovací tón.

Ria hodila už vypnutý mobil do kabelky. Na hlavu si uviazala šatku, na oči nasadila veľké okuliare a vybehla z kaviarne. Prebehla cez ulicu a vbehla do potravín. Odtiaľ sledovala Yv, ktorá práve vošla do kaviarne a obzerala sa tam na každú stranu. Bola taká krásna. Ešte krajšia,než si ju pamätala. Škoda že..

Túžila po tom.. Ale..komu už len záleží na jej túžbach. Jej túžby predsa nikdy neboli podstatné. Niekto mal s ňou iné plány.. Nemenné..