Keď už som v záhrade spoznala aj to menej pekné - burinu,čo robí záhradu tým,čím záhrada má byť - bolo mi prezradené jedno veľké tajomstvo. Vraj si môžem v celej tej obrovskej záhrade odtrhnúť jeden kvet. Len jeden. Preto to mám dobre zvážiť. Ktorý kvet odtrhnem. Pretože ak by som si odtrhla kvetov viac, zabila by som tým seba. Každý jeden kvet mi uberie kus životnej sily, aj keď hneď po utrhnutí mi ju dá.. Lenže to,čo kvet dáva vie rýchlo pominúť presne v okamihu,keď odtrhnem ďalši.
Pochopila som. A dostala strach. Záhrada je obrovská. Kvetov je neskutočné množstvo. Páči sa mi ich viacero. Na každom niečo iné. Jeden je krásne farebný,ale nevonia. Druhý zase má krásne listy,ale nekvitne. Tretí ma fascinuje svojou korunou,ale nemá farby ako ten prvý.. A tak váham. Prechádzam sa tou záhradou. Čas plynie. Ja sa rozhodujem. Aha..objavila som nový kvet. Je pekný, ale čo je hlavné, je aj užitočný. Plodí plody,ktoré zabezpečia život. Čiže okrem všetkého ostatného, má aj toto plus.
Neviem. Váham. Prechádzam sa z jedného kúta do druhého a pozorujem, dotýkam sa, ovoniavam. Nevedela som sa rozhodnúť. Nakoniec sa stalo. Vrátila som sa ku kvetu,ktorý som už dávno ovoniala, aj dotýkala sa. Bol to ten,čo plodil. Zahľadela som sa na neho skúmavým pohľadom a nakoniec som ho odtrhla.
Mali pravdu. Pocítila som životnú silu. Obrovskú životnú silu. No zároveň aj smútok. Ostatné kvety neprestali lákať. Vábili ma svojou krásou, farbami, vôňami.. A ja som tápala. Pochybovala. Urobila som dobre? Zvolila som si dobre? Nechcem sa predsa odsúdiť na večné hľadanie. Tak prečo to všetko?
Nakoniec mi to došlo. Mala som si dať vyoperovať zmysly. Aby som nevidela, necítila, nevnímala. Aby som bola oddaná svojmu jedinému kvetu,ktorý som si sama vybrala..
Ale..bola by som to potom ešte ja?
A tak sa stále prechádzam tou nádhernou záhradou. A snažím sa odolávať ostatným kvetom. A v hlave mi rezonujú slová:
"Nikdy neprestaneš nachádzať, pretože vnímaš.."
A tak rezignujem. Prechádzam sa po záhrade, vnímam, nachádzam.. No netrhám. Mohla by som tým spôsobiť škodu. Sebe a aj iným..
A to nie je o mne.
A to nie je o mne.
Komentáre
hmmmm..
Aaaa jeho slová:
"Vy sa na moju ružu vôbec nepodobáte, vy ešte nie ste nič, - povedal im. - Nikto si vás neskrotil a vy ste si neskrotili nikoho. Ste také, ako bola líška moja líška. Bola iba líškou, čo sa podobala stotisícom ostatných líšok. Ale ja som si ju skrotil a teraz je jediná na svete."
Tak na ráno kus rozprávky :) Stačí ľúbiť a to puto čo je ti nedovolí siahnuť inam... Na druhej strane to že niekomu sľúbiš že ho budeš milovať neznamená sľúbiť že oslepneš ;)
Tož to je môj názor... :)
A zo stromu už sa vôbec
takouto záhradou
..:)))..
mito..aj stromy majú svoje čaro...)))
viky..žeby to bol vychodniarsky syndrom?..)))
Ellie
Ellie La Fontaine!
Tvoj voňavý kvietok... (-:
mám ťa odtrhnúť hned?..:))))
A ja som že odthnutý, no
Miss som spoznal tri, v mojom beznádejnom živote. Teba naozaj ľúbim najviac z celého šowbiznízu:-)))
A ja som že odthnutý, no
Miss som spoznal tri, v mojom beznádejnom živote. Teba naozaj ľúbim najviac z celého šowbiznízu:-)))
miťoooooo..a ja lubim tvoj humor..:))))))
Odtrhnutý...malo byť
Ellinka,
Očúvaj, Ty Miss jedna najsamlepšia,
..:))))..