Ten email ju zasiahol. Zasiahol ju presne tak,ako nemal. Prebudil v nej búrku. Zničujúcu búrku, ktorá mohla narobiť nesmierne škody. Prekročil ním hranicu,ktorú si dala. Odrazu cítila,že sa bude musieť rozhodnúť. Ale bola si takmer istá,že na rozhodnutie nie je pripravená. Ešte nie. Nepremýšľala dlho. Klikla na odpovedať a tenké dlhé prsty položila na klávesnicu. Rozbehli sa po nej. Rovnakou rýchlosťou,ako sa jej v hlave rodili nové myšlienky. Zrazu mala chuť básniť.
Písala:
Prebudil si vo mne ženu,
presne takú,
akou som vždy chcela byť.
Našiel si vo mne
skrinku uloženú,
a pomaličky dvíhaš jej kryt.
V kútiku srdca vieme,
že to nemusí byť výhra,
no život nie vždy
len výhry prihrá..
a tak otváraš...
Ty tešíš sa z toho,
ja mám strach..
či neznechutí ťa
jej obsah..
Dopísala. Usmiala sa. Preletela ešte raz očami a spokojná so svojim dielkom klikla na ODOSLAŤ. Vzápätí zavrela laptop a hodila sa na sedačku zahľadiac sa do plameňa sviečky. Po lícach jej tiekli slzy. Bola si vedomá,že sa raz bude musieť vzdať, no teraz ešte nie.. Teraz toho ešte nebola schopná..
autor: zase ja
Komentáre
...