ON:
pociťoval to,ako vlastnú prehru..
a cítil aj to,
že to tak vnímajú aj ostatní..
prepadol ho neodbytný pocit,
že je im všetkým na smiech.
takmer paranoja..
síce hral dobre svoju rolu..
rolu muža,
ktorému nezáležalo na jednej pipke,
keď ich mal po každej strane dvadsať.
len sám vedel,
koľko síl ho to predstavenie stálo..
ONA:
vlastné pocity ju prekvapovali..
po nociach o ňom snívala..
no keď bola v jeho prítomnosti
až príliš si uvedomovala realitu..
vedela,že len raz by povedala áno,
druhý krát by sa jej na nič neopýtal..
a tak hrala svoju rolu..
rolu ženy,
ktorú nejaký plejboy nechá chladnou,
aj keď je stelesnením všetkých jej predstáv
o svojom partnerovi..
až na tú jednu chybičku..
vlastne..chybu..
niečo,čo by ju vedelo zabiť..
ON:
je dobré,že sa nechal preložiť..
nebude ju mať na očiach..
a možno sa tie divne pocity z jeho duše vytratia..
je spokojný so svojím rozhodnutím..
už len prežiť firemný večierok
poriadany ako odchodné a pírchodné..
Bude tam veľa ľudí..
nebude sa o ňu potkýnať..
a potom?..
potom už nastúpi inam..
ONA:
nepôjde na ten večierok..
načo aj..
dívať sa,ako sa baví so všetkými ostatnými?
ako mu tie naivne ženské sami lezú do lona?
ako sa silene chichotaju na každej hlúposti,
ktorú vypustí z úst?
kašlať na to..
nepôjde tam..
nepotrebuje to..
nepotrebuje bolesť..
radšej dorobí tú správu..
a zajtra bude mať voľnejšie..
ON:
hľadal ju..
no nenašiel..
znervóznel..
pokladal za samozrejmosť
že tu bude..
tešil sa na ňu..
vlastne..len na ňu..
rozhodol sa ju vyhľadať..
zobral si sako a vybehol z klubu..
na recepcii firmy sa pristavil.
Recepčná sa trošku začudovala jeho požiadavke.
Nad jeho vysvetlovaním
prečo potrebuje jej číslo,
len mávla rukou..
Pochopil rýchlo..
Rozbehol sa hore schodmi
do jej kancelárie..
ONA:
nevedela sa sústrediť na prácu..
stála zamyslená pri okne
a pozorovala osvetlené mesto..
tlmená hudba sa jej ovíjala okolo tela..
zasnívala sa..
vzrušilo ju to..
v tom sa dvere otvorili
a do tmavej kancelárie vpadol ostrý lúč svetla..
vedela kto to je..
nemusela sa ani otočiť..
stála bez pohnutia..
prichytená pri čine..
ON a ONA:
pristupil k nej a zozadu ju objal..
prudko sa otočila..
nadýchol sa v snahe niečo jej povedať..
prekryla mu pery končekmi prstov..
chveli sa mu..
aj jej sa chveli..
až kým..
až kým sa nespojili v jedno..
a potom už nebolo návratu..
pociťoval to,ako vlastnú prehru..
a cítil aj to,
že to tak vnímajú aj ostatní..
prepadol ho neodbytný pocit,
že je im všetkým na smiech.
takmer paranoja..
síce hral dobre svoju rolu..
rolu muža,
ktorému nezáležalo na jednej pipke,
keď ich mal po každej strane dvadsať.
len sám vedel,
koľko síl ho to predstavenie stálo..
ONA:
vlastné pocity ju prekvapovali..
po nociach o ňom snívala..
no keď bola v jeho prítomnosti
až príliš si uvedomovala realitu..
vedela,že len raz by povedala áno,
druhý krát by sa jej na nič neopýtal..
a tak hrala svoju rolu..
rolu ženy,
ktorú nejaký plejboy nechá chladnou,
aj keď je stelesnením všetkých jej predstáv
o svojom partnerovi..
až na tú jednu chybičku..
vlastne..chybu..
niečo,čo by ju vedelo zabiť..
ON:
je dobré,že sa nechal preložiť..
nebude ju mať na očiach..
a možno sa tie divne pocity z jeho duše vytratia..
je spokojný so svojím rozhodnutím..
už len prežiť firemný večierok
poriadany ako odchodné a pírchodné..
Bude tam veľa ľudí..
nebude sa o ňu potkýnať..
a potom?..
potom už nastúpi inam..
ONA:
nepôjde na ten večierok..
načo aj..
dívať sa,ako sa baví so všetkými ostatnými?
ako mu tie naivne ženské sami lezú do lona?
ako sa silene chichotaju na každej hlúposti,
ktorú vypustí z úst?
kašlať na to..
nepôjde tam..
nepotrebuje to..
nepotrebuje bolesť..
radšej dorobí tú správu..
a zajtra bude mať voľnejšie..
ON:
hľadal ju..
no nenašiel..
znervóznel..
pokladal za samozrejmosť
že tu bude..
tešil sa na ňu..
vlastne..len na ňu..
rozhodol sa ju vyhľadať..
zobral si sako a vybehol z klubu..
na recepcii firmy sa pristavil.
Recepčná sa trošku začudovala jeho požiadavke.
Nad jeho vysvetlovaním
prečo potrebuje jej číslo,
len mávla rukou..
Pochopil rýchlo..
Rozbehol sa hore schodmi
do jej kancelárie..
ONA:
nevedela sa sústrediť na prácu..
stála zamyslená pri okne
a pozorovala osvetlené mesto..
tlmená hudba sa jej ovíjala okolo tela..
zasnívala sa..
vzrušilo ju to..
v tom sa dvere otvorili
a do tmavej kancelárie vpadol ostrý lúč svetla..
vedela kto to je..
nemusela sa ani otočiť..
stála bez pohnutia..
prichytená pri čine..
ON a ONA:
pristupil k nej a zozadu ju objal..
prudko sa otočila..
nadýchol sa v snahe niečo jej povedať..
prekryla mu pery končekmi prstov..
chveli sa mu..
aj jej sa chveli..
až kým..
až kým sa nespojili v jedno..
a potom už nebolo návratu..
Komentáre
....:)))
..:))))))
skôr túžba..príťažlivosť..vzrušenie..)))