realita-muzika-fakty

     Patrik bol zúfalý. Hrozne si vyčítal,že nechal Ivanu samu. Nemal jej uveriť,aj keď pôsobila veľmi presvedčivo,keď sa na tú tému dohadovali. No nemohol tušiť,že dostane ďalší úder z vonku. Nemal jej nechávať ten telefón. Ale zase.. Ako by ho privolala, keby potrebovala pomoc? Privolala by ho vôbec? Patrik pochyboval. Už nevedel,čomu veriť a čomu nie. Ivana mu dávala zabrať. Jemu,ako odborníkovi psychiatrie, ale aj ako mužovi. Mužovi,ktorý ľúbi. Ešte že mu zavolal profesor. Spočiatku si myslel,že už o tom vie. Bol prekvapený,že mu volá kvôli telefonátu Moniky. Zároveň mu s touto informáciou svitla iskierka nádeje. Monika určite niečo vie. A tak jej okamžite zavolal.
     Nádej zhasla veľmi rýchlo. Nevedela nič. Ale aspoň vedel,čo ju k tomu kroku viedlo. A tak mohol premýšľať. V duchu si predstavoval,že je Ivana. Kam by viedli jeho kroky? Nevedel. Nervózne sa prechádzal po patiu a očakával nejakú správu od chlapov,čo ju hľadali. Jemu to nedovolili. Vraj má čakať doma. Keby sa vrátila. Len.. vráti sa mu ešte?
    Patrika z myšlienok vytrhlo prichádzajúce auto. Vybral sa k prednej bráničke privítať príchodzích. Bol im vďačný,že neodmietli jeho prosbu a prišli. Marek vystúpil z auta a pozrel na Patrika. Patrik pochopil. V jednom okamihu pocítil strašný strach a aj úľavu. prebehol ten kus chodníka k autu a otvoril zadné dvere. Sedela tam Ivana v objatí Moniky. Patrik nedokázal zadržať slzy. Opatrne zobral Ivanu na ruky a vybral ju z auta. Marek pomohol Monike a pobrali sa za nimi do domu. Nikto nepreriekol ani slova.
     Ivana bola apatická. Nechala so sebou narábať ako s neživou bábikou. Bola špinavá a nohy mala doškriabané a krvavé. Na tvári stopy po slzách smiešaných s prachom. Ruky špinavé, za nechtami hlina. Vyzerala ako žena,čo prežila obrovskú krízu. Sama. Niekde tam, v lese. Patrikovi tiekli slzy prúdom a Monike tiež.  Marek nevedel,čo robiť.
     Patrik položil Ivanu na posteľ a prezrel ju po lekárskej stránke. Monika šla uvariť čaj  pre Ivanu a im silnú kávu. Marek vyšiel na zadný dvor. Počul tam hlasy. Po chvíľke sa vrátil do domu. Monika sa ho pohľadom očí opýtala,čo to bolo.
- Chlapi,čo ju hľadali. Poslal som ich domov. - povedal stíšeným hlasom. Monika prikývla a odniesla konvicu čaju k Ivane.
- Ako je na tom? - opýtala sa Patrika.
- No.. Podchladená, doudieraná, doškriabaná.. čo sa tela týka. Psychicky neviem. - povedal Patrik zacrhípnutým hlasom.
- Môže čaj? - overila si Monika a už nalievala do šálky čaj,aby prechladol.
- Čaj jej urobí dobre. - usúdil Patrik a ďalej nehybne sedel pri Ivane a držal ju za doškriabanú ruku. Ivana ležala s očami upretými do plafónu.
- Patrik. Uvarila som kávu. Je na stole v jedálni. Choďte k Marekovi a vypite si ju. Prospeje vám. My s Ivanou si dáme zatiaľ čaj. Ostanem pri nej. - povedala Monika ticho a Patrik rezignovane poslúchol. Vstal a uvoľnil svoje miesto Monike. Pomaly sa pobral k dverám. Od dverí ešte pozrel na Ivanu a potom na Moniku. Tá jej s láskou odhŕňala vlasy z čela.
Patrik neuniesol ten pohľad. Potichučky zavrel za sebou dvere.

- Ivana, poď, sadni si.. Mám pre teba výborný čaj. Urobí ti dobre. - ponúkla Monika. Ivana odtrhla pohľad od plafónu a pozrela na Moniku. Tá sa usmiala a pohladila ju po rukách. - Tak poďme, posadíme sa. - Vstala a pomohla Ivane si sadnúť. Ivana nenamietala. Sadla si a oprela sa o čelo postele, podopretá vankúšom. Stále mlčala. Monika jej podala šálku čaju a Ivana ju objala rukami. Očividne jej teplo šálky robilo dobre. dlho takto sedela a pozerala do prázdna. Monika bez slova sedela pri nej a popíjala čaj.
- Pomôžeš mi okúpať sa? - vytrhla ju z myšlienok Ivana. Monika sa strhla. Pozrela s láskou na ňu.
- Ale isteže. Rada. Teraz? - opýtala sa.
- Áno, teraz. - povedala ticho Ivana a pery sa jej zatriasli.
- Dobre, idem pripraviť kúpeľ. - vstala Monika a položila šálku na stolík.
Ivana ju prudkým pohybom chytila za ruku. Šálka s čajom sa jej zatriasla v ruke a trošku tekutiny vychrstlo na jej brucho. Ivana si to nevšímala. Pohľadom šialenca visela na Monike a krčovito jej zvierala ruku. Zúfalstvo v jej hlase bolo bezmedzné. Ten hlas sa pýtal:
- Videla si ho? Aký je? Aký je môj syn? 

Monika dlho pre plač nebola schopná slov..