realita-muzika-fakty

- "Peter?..Ahoj..Marta..Počúvaj ma,mám prosbu..Nemohol by si sa niekedy zastaviť u nás?..Mám problém s elektrikou a Ivan je vonku.A vieš ako..Ja,žena.." - Peter počuje Martin potláčaný smiech. A usmieva sa tiež..Je to fakt neskutočná žena,vie si dať so všetkým rady. A keď nevie sama,tak vie,na koho sa obrátiť. Ivan je štastný muž..- pomyslí si Peter a zrazu sa spamätáva..
- "Jasne..Prídem..Bude stačiť,keď prídem večer okolo siedmej-ôsmej? Vieš..práca.." - pýta sa pre istotu Peter. Marta môže mať predsa nejaký program.
- "Samozrejme,že bude..Ani som nedúfala,že to bude tak skoro..Tak ťa budem čakať,ok?.." - šteboce Marta veselo. Peter sa pristihne pri tom,že sa vcelku teší..V spoločnosti Marty hádam trošku pookreje.
-"Tak sa zatial maj..Do videnia,večer.." - rozlúči sa Marta a sprisahanecky si tľapne s Ivanou do dlaní..- "A je to." - povie,ale Ivana sa tvári pochybovačne.
- "Myslíš,že to bude na niečo dobre?" - opýta sa.
- "No..už keď na nič iné,tak aspoň zistíme,ako na tom Peter teraz je.. - povie Marta bezstarostne. - "Ale aj tak si myslím,že si sa o tom mohla na rovinu porozpravať ty..Veď vzťah medzi vami nejako vážne rozvodom neutrpel."
- "Ty si neskutočná..Ako mu to môžem?..Najprv ho pošlem preč,a teraz ho mam prosiť,aby sa vrátil?.." - nechápavo krúti hlavou Ivana.
- "No..Ja by som toto riešila asi najmenej..Ale..Je mi jasné..Ty si iná.." - rozosmeje sa Marta a nakazí svojim smiechom aj Ivanu..

     Je večer..Martu v čítaní vyruší zvonček. Otvorí,vo dverách stojí Peter. V rukách taška s nákupom,vlasy strapaté, v tvári únava.
- "Vítaj,poď ďalej.." - povie Marta a odstúpi z dverí,aby Peter mohol vojsť.
- "Tak,čo máš  s tou elektrikou?" - opýta sa hneď Peter a Marta mu vysvetlí,že kde je problém. Peter si vyžiada Ivanov kufrík s náradím a púšťa sa do zásuvky,ktorá iskrí..
- "Môžem ťa pozvať na večeru?..Mám fantastickú sviečkovú..Síce od včera,ale určite jej nič nebude..A aj brusnice mám..)))" - pýta sa pohostinná Marta a už aj ide do kuchyne zohriať jedlo. Je rada,že prišiel. Nerada večeria sama. Krúti sa po kuchyni a pospevuje si ľudovku,ktorá ju momentálne napadla..
- "Hotovo" - ozve sa jej spoza chrbta,až sa zľakla..
- "Faaakt?...A v poriadku?..Ďakujem..Si zlatý..Zatiaľ si sadni,o chvíľočku to bude.." - ponúkne ho Marta a Peter si sadá na Ivanove miesto. - "No..A hovor..Ako sa máš?"
- "No..čo ti budem hovoriť..Mám sa,ako sa dá. Nie je to zlé,ale..Bolo aj lepšie. Stále tomu nemôžem uveriť. Vieš koľko krát sa vyberiem z roboty domov a až na polceste si uvedomím,že to už môj domov nieje?.." - rozhovorí sa Peter,zatiaľ čo Marta pripravuje na taniere. - "Je to nepochopiteľné..Keby som pil,alebo ju bil..Alebo jej nedával prachy..Ale takto?"
- "Ja ťa chápem..Tiež som nad tým uvažovala..A tiež sa mi to vidí nepochopiteľné..Ale viem viac,ako ty..Viem,že jej veľmi chýbaš..Že pochopila,akú strašnú chybu urobila..Že to,čo ste vy dvaja potrebovali bolo niečo úplne iné,ako rozvod." - povie Marta a díva sa do taniera..Po čase dvíha hlavu a pozrie sa na Petra. Priamo..Do oči..
- "Povedz mi..Je ešte nejaká šanca,že by ste sa k sebe vrátili? Veď sa stále máte radi..Jeden druhému chýbate..A chalani....." - Marta nedopovie..Petrov výraz prekvapenia ju zastaví..
- "Toto myslíš vážne?" - nechápe Peter - "Veď je to choré..Ani si to neviem predstaviť..Pche...To by bolo iné čudo v meste.." - povie Peter a zároveň zavrhuje myšlienku ako nereálnu..No Marta vie,cíti, že to tak nie je..
- "Tak dobre..Ako keby som nič nepovedala..Fúú...ako som sa najedla..Dáme si teraz pivečko alebo červené?.." - odvádza reč inam pri upratávaní zo stola.
- "Dáme si červené..Mám v taške Medveďa..Počkaj.." - povie Peter a už vyskočí zo stoličky pre víno. Marta naloží taniere do umývačky a vyberá dva poháre na víno. Usadia sa do obývačky. Popíjajú vínko,chrústajú oriešky a vedú reči o živote..
Peter je príjemný spoločník..A Marta je rada,že netrávi večer sama..Len dúfa,že to Ivan pochopí..Keby náhodou....