realita-muzika-fakty

Jakub sa potichu obliekal, snažiac sa nezobudiť svoju ženu. Lenže Klára už nespala. síce sa snažila nedať to na sebe poznať, no už dávno nespala. Ležala schúlená do klbka objímajúc vankúš a premýšla so zatvorenými očami nad tým,čo sa medzi nimi dvoma udialo. Cítila,že Jakub sa jej snaží vyhnúť. A ona nemala chuť mu to prekaziť. A tak počkala v tej polohe na buchnutie dvermi,ktoré naznačovalo,že Jakub je už preč. Až potom dovolila slzám tiecť..

Ležala tak hodnú chvílu a premýšľala nad tým, kam speje ich život. Niekedy jej pripadalo,ako keby ho pochovali spolu s ich synom. Niekedy mala pocit, akokeby nikdy ani nebolo..

Prudko potriasla hlavou a donútila sa vstať. Urobila všetko,čo bolo nutné urobiť a po dvoch hodinkách už nemala čo. V dome bolo ticho. Ako keby sa jej vysmievalo. Ako keby ju vyháňalo odtiaľ.

Vzala bundu a vybehla von. Ani nevedela kam beží. Zastala až pred bránou zámočku. Chvíľu sledovala budovu,ktorá schovávala toľko opustených detí. Vie si predstaviť ich bolesť. Veď.. Tiež je opustená.. Aj keď opustená matka.

Chcela by im pomôcť. Tak veľmi by to chcela.. Ale.. Zvládne to? Nakoniec nabrala odvahu a pobrala sa ďalej. Zastavila prvé dievča,ktoré šlo okolo:
- Zavedieš ma k Filipovi? - poprosila ju s miernym úsmevom.
- Jasné - odvetilo dievča a chytilo Kláru za ruku. Kláru zalialo teplo. Zvláštne teplo. Stisla ruku v svojej ruke a spolu sa vybrali hľadať Filipa.

Podarilo sa im to takmer hneď. Sedel na zemi v kruhu menších deti a veľmi sa smial. - Je krásny - pomyslela si Klára,ale vzápätí si zakázala takéto myšlienky.
- Filip? - oslovilo ho dievča a Kláru prekvapuje,že menom.
Filip sa otočil a chvíľku prekvapene ostal sedieť. Potom náhle vyskočil a ospravedlňujúc sa deťom podišiel ku Kláre.
- Lara.. Nečakal som ťa. Prekvapila si ma.. Teda.. Milo.. aby bolo jasné.. - habkal Filip,ale úsmev na jeho perách naznačoval radosť z toho,že ju vidí.
- Viem Filip.. Pochopila som.. Veľa toho som pochopila..
- Vedel som,že sa to stane.. Vždy si bola chápavá.. - chytil ju za ruky.
- Vždy nie. Minimálne raz som nepochopila.. - povedala ona a vyťahujúc ruky z jeho dlaní zadívala sa mu do očí.

Ten pohľad hovoril všetko. Až kým sa Klára nezháčila a donútila sa odolať pokušeniu pobozkať ho.