realita-muzika-fakty

Ani neviem,ako ťa osloviť.Ani neviem,ako začať tento list.Neviem už nič..A Boh mi je svedkom,že chcem vedieť. Pretože tvoje slová odporujú tvojím činom..A tak sa pýtam..

Prečo?

Včera si ma ranil.Nie tak radikálne,ako "pred tým",ale ranil..Zabolelo ma.Napriek všetkému.Nariek tomu,že sa naše cesty rozdelili každá za svojim cieľom.Napriek tomu,že každý z nás má niekoho,kto mu vnáša svetlo do života.My si to svetlo tienime.Nie tým,že sa vieme baviť tak,ako sme sa vedeli niekedy..Ale takymi malými "údermi"..Maličkymi boliestkami..

Vravel si,že navždy ostanem časťou teba.Cítim to tiež.Nedá sa len tak zahodiť za hlavu spoločny čas..spoločny smiech..spoločné momenty..tak krásne.Si vzácny človek..A ja si ťa vážim.A chcem ťa za priateľa.Ale..nerozumiem jednemu..

Viem..láska je slepá..Tiež teraz vnímam,že som roztržitejšia..Že sa mi stávaju veci,ktore sa mi inak nestávaju..)))
Ale nikdy..Ver mi..Nikdy by sa mi nestalo,že by som vošla niekam,kde by ste boli obaja,a nevidela ťa,nepozdravila ťa..neprehodila pár viet..zo srdca sa nezasmiala..nedotkla sa ťa v bežnom geste...
Nikdy......Ale..To som ja...

Ty si to urobil...Nevidel si...Necítil...Nevnímal...Prehliadol si...Prehliadol si kus svojho srdca..(podla tvojich slov)

Nevadí..Nevyčítam..Chápem to..

Na jednej strane chápem..
Na strane druhej sa pýtam..


PREČO???