realita-muzika-fakty

     Krásne dni začali..Tak,ako každý príbeh,aj tento mal svoj úvod,ktorý už poznáte..Po úvode nasleduje jadro..A o tom vám skúsim teraz..

     Stala sa z nás nerozlučná dvojica.Už bolo jedno,pričom nás spolu videli..Ale videli..Či už sme sedeli pri pive a viedli siahodlhé konverzácie o ničom,alebo sme len tak sedeli v tráve,čumeli do blba a spoločne mlčali,alebo sme počúvali hudbu,hrali biliard,ping-pong a podobne..Alebo nás nevideli..Lebo sme nechceli byť videní..))

     U mnohých bolo badať nechuť,ba až závisť..Soňa sa začala správať divne..Až som miestami mala obavy,že medzi nimi niečo je..alebo bolo.A to ma nútilo k veľkej opatrnosti.Ale..Leo to popieral,a ja som mu nemala dôvod neveriť.Vedela som,že je to len na dva týždne,a že prakticky nemám čo stratiť..Len zabiť nudu,ak nejaká bola..A s ním sa tá nuda zabíjala úplne úžasne.Bolo jedno,že som od Sade preskočila na jeho srdcovku - Buty..Tá hudba ma opantala takmer rovnako ako pohodová Sade.Rozprávali sme si príbehy..Reálne aj vymyslené..A to sa mi stalo osudným..

     Raz,keď sme netúžili byť videní,utiahli sme sa do malej učebne.Leo zamkol dvere,ale ja som to nepostrehla.Bolo tam útulne.V stenách zabudované akvárka tlmene osvetľovali miestnosť.Svetlo roztancovalo tiene..V akvárku lenivo plávali rybičky..Tajuplná atmosfera,ako stvorená na pohodový večer..Usadila som sa na žinienke,Leo púštal nejaku muzičku..V tomto sme rovnakí,nevieme byť v tichu..))Priestorom sa rozlialy tóny piana..Sadla som si,rukami objala nohy a pohľad uprela do akvárka..

- "Hovor mi o sebe" - prekvapí ma Leo vetou..Chvíľu váham,ale nakoniec sa rozhovorím..O všetkom..O celom mojom živote,plnom trápeni a radosti..Pri tom prvom ma štípu v očiach slzy...Leo ma chápavo objíma okolo pliec.Je pripravený zadržať plač..A ten prichádza..Nedokážem ho ovládnuť,uvoľnená pár fernetmi po večeri..Cítim sa úboho..Nemala som o tom..Ale jeho objatie potláča všetky zle pocity.Až veľmi potláča..Je cítiť sexuálne napätie..Silno..Chvejem sa,no viem,že sa vyhovorím na plač..Rukou mi zotiera slzy z líc..Rozotiera ich po perách a vzápätí mi ich berie svojimi perami..Skameniem..Cítím jeho horúci dych..Mieša sa s mojim..Blízkosť pier zavisnutá v prázdne..Je na nás,čo urobíme..No obaja vieme,že moc možnosti niet..Pery sa dotýkajú..Jemne..Ako keby sa mohli dotykom popáliť..Ako keby im ten bozk mohol ublížiť..No neublížil..Zatiaľ nie..Odtiahneme sa,ale nie na veľku vzdialenosť..Hľadíme si do očí..Hodnú cvhíľu..Čítame v nich túžbu..Obrovskú túžbu...A zároveň otázku...Smiem?...